Vlastníci lesa v Západných Tatrách odmietli peniaze od štátu, radšej chcú ťažiť, hoci ťažba by zničila celú dolinu

Ak štát neobháji cez svojich úradníkov vzácne prírodné hodnoty Bobroveckej doliny, môže Slovensko nenávratne stratiť územie, aké už inde nie je.
Tichá a Kôprová dolina patria k najznámejším tatranským dolinám, no v Západných Tatrách je ešte jedna vzácna dvojica dolín: Suchá a Bobrovecká, respektíve Jalovecká, ktorá ďalej pokračuje ako Bobrovecká a oddeľuje sa z nej dolina Parichvost. Ležia na západnom okraji Tatranského národného parku.
V roku 2014 tu vyváľala množstvo stromov víchrica Žofia. Zatiaľ čo v Suchej doline sa územie nechalo na samovývoj, v Bobroveckej doline sa vlečie už roky niekoľko sporov na súde a na okresných úradoch. Problém je v tom, že hoci územie leží v národnom parku, pozemky patria trom miestnym urbárom.
Dva z nich chcú ťažiť kalamitné drevo, jeden z nich aj zdravé stromy. Pritom by mohli dostať od štátu finančnú náhradu za jedno i druhé. S lokalitou sa ráta aj do bezzásahovej A zóny Tatranského národného parku. Keby sa schválila zonácia Tatier, štát by si mohol po dohode prenajať pozemky od urbárov a platiť im každý rok nájomné.
Nelegálnu cestu zastavili až policajti
V oblasti navrhovanej A zóny majú svoje pozemky urbáre z Trsteného, Jalovca a Bobrovca. Prvý z nich dostáva kompenzácie za to, že v území nezasahuje. Jalovecký urbár však chce ťažiť. Napriek zákazu od úradov postavili asi 300-metrový úsek cesty v spodnej časti doliny.
„Museli sme túto činnosť zastaviť v spolupráci s políciou,“ sťažuje sa Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku. Hovorí, že urbárnikom navrhol