Ako dlho to ešte potrvá? Veľký prehľad testovaných liekov a vakcín proti koronavírusu
Enormné úsilie, ktoré vynakladá farmaceutický priemysel pri hľadaní liekov na koronavírus, nie je, samozrejme, motivované altruisticky. V hre je aj zisk a prestíž objaviteľa. Pretekov sa zúčastňuje toľko rozmanitých hráčov, že situácia je naozaj neprehľadná a dá sa opísať len zhruba.
V predchádzajúcom článku sme rozoberali, ako funguje koronavírus SARS-CoV-2 a kde sú jeho slabé miesta, na ktoré sa môžu tvorcovia liekov zamerať. Tentoraz sa pozrieme na jednotlivé kategórie liečiv a konkrétne prípravky.
Za normálnych okolností je vývoj nového lieku zdĺhavá záležitosť. Od začiatku výskumu k preparátu v predaji spravidla uplynie okolo desať rokov. Alebo viac.
Existujú choroby, ktoré ani po desiatkach rokov úsilia stále nie je čím liečiť, hoci motivácia výskumníkov je ešte väčšia ako pri koronavíruse (lebo v stávke je viac peňazí). Najlepším príkladom je Alzheimerova choroba.
Veľké nasadenie teda vôbec nezaručuje výsledok. Môže sa stať, že liek ani vakcínu proti COVID-19 nebudeme mať nikdy. Môže sa tiež stať – akokoľvek to dnes vyzerá čudne –, že choroba sama vymizne zo sveta skôr, ako výskum prinesie výsledky.
Tak či onak, všetkým záleží na rýchlosti. Tú sľubuje len jedna kategória zo všetkých skúmaných možností – lieky, ktoré sú už schválené a lieči sa nimi niečo iné.
Staré lieky na nové choroby
Rozšírenie indikácie lieku – teda jeho využitie proti inej chorobe, než bol určený pôvodne – je v medicíne bežná vec. Vedľajšie účinky lieku nemusia byť vždy len negatívne, často sa prejavia užitočne a nečakaným spôsobom.
Ako najzrozumiteľnejší, hoci nie práve typický príklad možno uviesť viagru, pôvodne vyvíjanú na liečbu
