Denník N

Za všetkým Rusko ani Čínu ozaj nehľadajte

Devízové príjmy z ropy Rusku nestačia, Putin musel uvoľniť vývoz zlata. Ilustračné foto – TASR/AP
Devízové príjmy z ropy Rusku nestačia, Putin musel uvoľniť vývoz zlata. Ilustračné foto – TASR/AP

Popri tom, ako sa republikáni snažia obviňovať z pandémie Čínu, by si mali všimnúť skúsenosť demokratov s ich ruskou obsesiou.

Autorka je profesorka medzinárodných vzťahov na The New School v New Yorku

21. mája americké ministerstvo zahraničia vyhlásilo grant na 250-tisíc dolárov, za ktorý má víťaz odhaľovať ruské zdravotnícke dezinformácie. Ruská ambasáda vo Washingtone okamžite reagovala, že Amerika ukázala svoje „pravé zámery… počas náročnej svetovej pandémie“. Normálne by som sa na stranu Kremľa nepriklonila, ale teraz si nemôžem pomôcť a kladiem si otázku, či sa už rusofóbia, ktorá sa dala nájsť v niektorých segmentoch americkej politickej triedy a médií, nestala patologickou.

Už v apríli ministerstvo zahraničia varovalo, že Rusko – podobne ako Čína a Irán – zvyšuje uprostred koronakrízy svoje dezinformačné úsilie. Napokon, bolo to už v roku 2016, v čase prezidentských volieb, keď médiá stredného prúdu a Demokratická strana (ku ktorej sa hlásim) vyjadrovali v súvislosti s ruskou činnosťou nieže pochybnosti, ale často podliehali čistej hystérii. Hoci Kremeľ skutočne zasahoval do volieb, aby podkopal šance Hillary Clintonovej, čím napokon pomáhal Donaldovi Trumpovi, následné vyšetrovania nenašli žiadne dôkazy o jasnej tajnej dohode, o ktorej hlavné americké médiá dlho predpokladali, že existuje.

My len informujeme

Ako minulý rok na internej porade redakcie pripustil šéfredaktor The New York Times Dean Baquet: „Budovali sme našu redakciu, aby sme pokrývali jeden príbeh, a robili sme to skutočne dobre. Teraz sa musíme preskupiť, presunúť zdroje a dôraz a zamerať sa na iný príbeh.“ Inými slovami, The New York Times – podobne ako iné mainstreamové noviny – ovplyvňujú naratív. Ako pred takmer sto rokmi poznamenal Walter Lippmann, ktorý je povinným čítaním pre študentov žurnalistiky, niekto musí „zdivočelému stádu“ povedať, čo si má myslieť.

Tým nechcem naznačiť, že ruský prezident Vladimir Putin nemá na čo odpovedať. Kremeľ sa skutočne snaží podkopať západné demokracie. Doma potláča občianske slobody a zväčšuje armádu a bezpečnostné sily a vonku vedie vojnu na Ukrajine, v Gruzínsku a v Sýrii. Dokonca za hranice vysiela hrdlorezov, ktorí sa vyhrážajú alebo vraždia politických oponentov, ako bol bývalý ruský špión Sergej Skripaľ, ktorý v roku 2018 ledva prežil pokus o vraždu. (Alexander Litvinenko, iný svojhlavý špión, ktorého v Spojenom kráľovstve napadli v roku 2006, také šťastie nemal.)

Ale Spojené štáty sa tiež miešajú do záležitostí iných krajín, takže Kremeľ ich môže vždy obviniť z používania dvojakého metra. Pre Putina, ktorý nezabudol na americké snahy prinášať do Sovietskeho zväzu rockovú hudbu a modré džínsy, je jedinou správnou odpoveďou na vmiešavanie sa ten istý postup.

A keď Západ obviňuje Rusko z podkopávania svojich demokracií, Kremeľ môže okamžite povedať, že on západné problémy rasizmu a nerovnosti nevytvoril. Ako v auguste 2016 ukázal John Herrman z The New York Times, hoci sa mnoho hyperstraníckych virálnych facebookových príbehov objavilo v médiách s väzbami na Kremeľ, ako je napríklad RT, ich pôvod je v Amerike.

Vážne je to také zlé?

Čerstvejší článok spomínaného denníka s názvom Putinova dlhá vojna proti americkej vede poukazuje na to, že sa kremeľský „dezinformačný blitzkrieg časovo zhodoval s poklesom miery zaočkovanosti detí v Spojených štátoch a so stúpajúcim počtom prípadov osýpok, teda choroby kedysi považovanej za porazenú“. To vážne? Veď konšpiračné teórie o vakcínach boli súčasťou amerického politického diskurzu už o generáciu skôr či možno ešte dávnejšie.

Keď sa všetko stane ruskou vinou, Putin nemá dobrý dôvod neangažovať sa v tom type správania, z ktorého ho tak či tak obvinia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie