Denník N

Molekulárny biológ: Chceme dostať med do každej domácej lekárničky

Juraj Majtán pri úľoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Juraj Majtán pri úľoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraj Majtán z SAV skúma využitie medu v medicíne. Hovorí, že najmä medovicový med má silné antibakteriálne účinky a urýchli liečbu chronických rán či popálenín. No treba si dať pozor na to, aby sme mali vo fľaške naozaj med a nie cukrový roztok.

V rozhovore sa dočítate:

  • či môžu med používať na hojenie aj diabetici;
  • na čo med funguje a čo je zatiaľ neoverenou domácou medicínou;
  • ako med správne skladovať;
  • ktorého medu bude tento rok málo;
  • či je prospešné inhalovanie včelieho vzduchu.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Skúmate antibakteriálne účinky medu. Nejde pritom o jeho konzumáciu, ale ide o vonkajšie použitie. Na čo takýto med funguje?

Naša pracovná skupina sa venuje apidológii a apiterapii. Ide o výskum včely a včelích produktov v medicíne. Med a jeho biologické vlastnosti skúmame s cieľom vyrobiť z neho zdravotnícku pomôcku, ktorá by sa používala na liečbu rán. Neskúmame ho tak, že by som si ho dal na lyžičku a sledoval, ako pôsobí na zdravie. Všímame si, ako pôsobí lokálne.

Čo sa deje v rane pred tým a po tom, ako na ňu dám med?

Hlavný účinok medu v rane je antibakteriálny. Med dokáže narušiť aj bakteriálny biofilm, ktorý bráni zahojeniu rany. Biofilm predstavuje problém hlavne pri ťažko hojacich sa ranách, dekubitoch alebo diabetických vredoch. Med pôsobí antibakteriálne cez rôzne molekuly, čo mu dáva výhodu aj voči organizmom, ktoré sú odolné proti antibiotikám.

Rozruší med biolfim mechanicky?

Látky z medu pôsobia priamo proti nemu biofilmu alebo zabránia výmene informácií medzi baktériami. Takouto liečbou sa snažíme prejsť z chronickej rany na akútnu, ktorá sa ďalej dá hojiť rôznymi spôsobmi.

Povedzme, že mám na ruke popáleninu. Môžem si ju len tak natrieť medom? Alebo musí byť nejaký špeciálny, medicínsky?

Keď máme nejaké drobné ranky alebo popáleniny, tak by sa dal pokojne použiť aj bežný med. Muselo by však ísť o dobrý a pravý med, najlepšie priamo od včelára. Za bežných okolností by mal totiž med pôsobiť antibakteriálne. No ak by bol zahriaty alebo nejako inak negatívne sprocesovaný, ovplyvnilo by to jeho biologické vlastnosti. Našou snahou je, aby bol med v každej domácnosti v lekárničke. Pôsobí vynikajúco na popáleniny, a to nielen preto, že je antibakteriálny. Dokáže rýchlejšie hojiť samotné rany. Pomáha ich zaceliť tým, že stimuluje bunky k lepšej migrácii a proliferácii. Med predstavuje ideálnu pomôcku aj na vlhké hojenie.

Ako by sme mali med skladovať, aby si zachoval antibakteriálne účinky?

Med si udrží biologické vlastnosti dva až tri roky. Nemal by byť na priamom slnku alebo pri vyššej teplote. Ideálnych je 15 stupňov a tmavé miesto.

Chcete vyvinúť medovú zdravotnícku pomôcku. Išlo by o nejakú náplasť?

Z vybraného slovenského medu chceme vyrobiť med medicínskej kvality, ktorý by bol registrovaný ako zdravotnícka pomôcka na lokálne hojenie. Momentálne hľadáme investora, ktorý by do toho šiel s nami. Na rozdiel od bežného medu musí byť medicínsky med ožiarený a sterilný, pretože na klinikách sa môže používať iba sterilný produkt.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký typ medu je na to vhodný?

Chceli by sme použiť medovicový med. Má vyšší antibakteriálny potenciál než agátový či repkový med. Zaujímavé na ňom je aj to, že nie je z nektára kvetov. Ide o produkty vošiek, ktoré potom zbierajú včely.

Ako vošky vyrobia med?

Nabodávajú ihličie a sajú výlučky stromov. Z nich si zoberú látky, ktoré potrebujú, a zvyšok vylúčia vo forme lepkavej kvapaliny. Keďže je v nej cukor, priláka včely, ktoré tieto výlučky zozbierajú.

Ako sa na medovicovom mede prejaví, že nie je z kvetov?

Stopercentný medovicový med by nemal mať peľové proteíny, takže je vhodný aj pre alergikov. Najväčší rozdiel je v tom, že produkuje väčší obsah antibakteriálnej látky peroxidu vodíka. Rozdiel oproti bežným medom je dvoj- až trojnásobný.

Akceptujú lekári medovú medicínu?

Používanie medu na klinikách je trochu obmedzené, aj keď niektorí lekári tomu začínajú dôverovať. Našou vedeckou snahou je presvedčiť ich, že med účinkuje. Chceli by sme dosiahnuť, aby bol ich prvou voľbou a nie poslednou, keď už nevedia, čo majú s tou chronickou ranou robiť.

Používa sa med v medicíne vo svete bežnejšie?

V Austrálii, USA či v Spojenom kráľovstve sa medy bežne používajú. Cesta je presvedčiť klinikov, že med účinkuje, a vysvetliť im ako. Čím viac budeme o účinkoch medu vedieť, tým to bude pre lekárov uveriteľnejšie. Lekár má totiž veľký výber produktov na hojenie rán. Naším cieľom je produkt, ktorý by bol prírodný, bezpečný a nepôsobil by iba na báze jednej molekuly.

Spomínali ste, že med sa dá použiť aj na diabetické rany. Neovplyvní to hladinu cukru v krvi diabetika?

Robili sa testy, z ktorých vyšlo, že povrchové použitie medu nemá žiaden negatívny vplyv na výšku hladiny cukru v krvi. Pacienti veľmi dobre reagujú na liečenie medom práve pri diabetických vredoch. Podľa výskumov sa dá med použiť na akékoľvek povrchové ochorenie ako ranka, popálenina či afta bez negatívnych účinkov.

Aké sú rozdiely medzi antibakteriálnymi účinkami ďalších druhov medu ako medovicového?

Veľmi populárny a najdrahší na svete je manukový med, ktorý je dovezený z Austrálie a Nového Zélandu. Účinkuje špecificky a na základe jednej molekuly, ktorá v slovenských a európskych medoch nie je. Z neho už existujú aj zdravotnícke pomôcky. Svoje zdravotnícke medy má aj Holandsko. Produkujú ho včely, ktoré sú chované v skleníkoch. To zaručí, že včely zbierajú nektár len z rastlín, ktoré tam vedci nasadia. Sú rôzne prístupy. Naším cieľom je vyrobiť zdravotnícky med zo slovenského medu. Nielen na kožné ochorenia, ale aj na použitie v oftalmológii na liečbu suchého oka alebo vredu rohovky.

Prenášajú včely do medu aj nejaké škodlivé látky, napríklad pesticídy?

Výskyt chemických látok v mede je veľkou témou. Niektoré monokultúry, ako napríklad repka, môžu mať v sebe látky z postrekov. Včela si s nimi vie do istej miery poradiť a viac než v samotnom mede je ich v peli. Človek by musel zjesť približne kilo medu naraz, aby na neho tieto látky pôsobili. Čo sa týka toho nášho lokálneho použitia, na ranu sa dáva minimálna vrstva. Plus – medovicový med je z lesov, kde sú postreky minimálne, respektíve žiadne.

Zatiaľ sme spomínali vplyv medu na povrchové zranenia. Ako vplýva na zdravie, ak ho použijem tradičným spôsobom a zjem ho?

Med treba brať ako funkčnú potravinu. Ak by som si dával päť veľkých lyžíc každý deň, mohlo by to pôsobiť skôr negatívne. Je dobré dať si lyžičku medu ráno na lačno. Najlepšie je cmúľať ho priamo z lyžičky alebo rozpustiť vo vlažnej vode. Vtedy povzbudí imunitu a celé telo. Nemali by ste ho dávať do horúceho čaju.

Čo sa môže stať, ak to s medom preženieme?

Najnebezpečnejšia bude asi obezita, pretože ide o vysoko nasýtený roztok cukrov. U citlivých ľudí, ktorí sú alergickí na pele, môže spôsobiť alergie. Horšie je, ak je človek alergický na včelie proteíny v mede. Vtedy by nemal konzumovať žiadne včelie produkty.

Keď som si prezerala odporúčania, čo všetko liečiť medom, zoznam išiel od nespavosti cez bolesť hlavy až po tráviace problémy. Ktoré z týchto účinkov sú potvrdené klinickými štúdiami a ktoré sú neoverenými domácimi receptmi?

Je veľkým problémom, že apiterapeuti používajú med na široké spektrum ochorení – od vnútorných cez povrchové až po genetické. Tu treba dosť selektovať, čo je overené metaanalýzami, takže viem, že to bude mať nejaký efekt. Existujú štúdie, v ktorých med dokonca znižoval v krvi hladinu cukru alebo cholesterolu. Tento výskum je však v plienkach a pri mnohých hypotézach potrebujeme viac štúdií, ktoré by daný efekt preukázali. My sme zameraní na lokálne použitie, pri ktorom už vieme povedať, ako med pôsobí. Ale konzumáciu medu na nejaké konkrétne ochorenie treba brať s rezervou. Každý med aj pacient je iný a ešte nie sme schopní povedať, aké liečivé účinky konzumácia medu má.

Juraj Majtán v laboratóriu. Zdroj − Archív JM

Ktoré látky v mede laboratórne sledujete?

Orientujeme sa na látky, ktoré sú prítomné v každom mede. Napríklad spomenutý peroxid vodíka, ktorý sa generuje z včelieho enzýmu, alebo látky, ktoré do medu vylučuje včela. Potom to vieme generalizovať na všetky medy. Ďalším cieľom laboratória je overovať pravosť medu. Ak je určitá látka v mede prítomná, tak by mal byť pravý. Ak tam chýba, je to dôkaz, že med bol nejako falšovaný alebo riedený. Momentálne je veľký dopyt po kvalitnom mede a spotreba je často vyššia ako ponuka. To praje rôznym náhradám a cukorným roztokom, ktoré ľudia kupujú v presvedčení, že ide o med.

Mám ako obyčajný spotrebiteľ šancu zistiť, ktorý med je kvalitný a ktorý je iba drahým sladidlom?

Bohužiaľ, to sa v obchode nedá zistiť na bežné pozretie. Nefunguje to tak, že otočím fľašou, a keď uvidím nejaké bublinky, tak ide o pravý med. Ak bol med napríklad príliš zahriaty, síce pekne vonia a vyzerá, ale jeho biologické vlastnosti sú nulové. Ani ja neviem podľa vône a charakteristiky zistiť, či je med pravý alebo napríklad riedený. To odhalia až testy v laboratóriu.

Existujú nejaké rýchlotesty, vďaka ktorým by sme vedeli zistiť, či med pochádza od včiel?

Chceli by sme vyvíjať test na báze včelích proteínov, ktoré musia byť prítomné v každom pravom mede. Šlo by o jednoduchý test, ktorý by overil, či je med vôbec včelieho pôvodu alebo je to cukor s karamelom. Takéto testovanie však má svoje limity, pretože keď dáme cukorný roztok včelám, tak tam včelie proteíny síce budú, ale stále to nie je med.

Prečo sa med zahrieva, keď to ničí jeho dobré látky?

Preto, lebo ľudia chcú mať medy tekuté. Aby včelári predali tuhé a staršie medy, tak ich zahrievaním rozpúšťajú. Ak to spravia nešetrne a pri vyššej teplote, med stratí svoje biologické vlastnosti. V tom prípade konzumujete už len cukrový roztok. Ideálne by bolo skonzumovať med počas jednej včelárskej sezóny.

Pokazí sa med, keď má viac ako rok, alebo z neho vyprchá účinná látka?

Med vydrží, lebo je zároveň konzervantom. Problémom je jeho tuhá konzistencia, pretože zákazník nemá o skryštalizovaný med záujem. Biologické vlastnosti má rovnaké, ale nedá sa natrieť na chlieb. Najhoršie sú na tom jarné medy alebo medy z repky, pretože prirodzene kryštalizujú rýchlejšie. Niektoré medy sa preto aj pastujú, lebo to je pre konzumentov na pohľad aj štruktúrou prijateľnejšia konzistencia. Na rozdiel od zahrievania sa tým ich biologická hodnota nezničí.

Existujú aj menej známe včelie produkty, ako je úľový vzduch alebo ovčelená voda. Existujú vedecké dôkazy o ich prospešnosti?

Zatiaľ neexistuje ani jedna štúdia, ktorá by potvrdzovala účinky týchto produktov na zdravie. Nedá sa teda hovoriť o tom, že by ovčelená voda niečo liečila. Úľový vzduch by teoreticky mohol mať prospešné účinky na nejaké ochorenia dýchacích ciest. Len to musia byť včely, ktoré sú zdravé a bez prítomnosti bakteriálnych spór. Pacient by totiž mohol s liečbou vdychovať aj tieto baktérie alebo toxíny. V Nemecku bola dokonca táto procedúra zakázaná, takže je to na hrane. Relevantné vedecké štúdie však ani v tomto prípade zatiaľ nie sú.

Včelárite?

Musel som s tým začať, lebo chodím včelárom prednášať a dostával som veľa otázok aj čo sa týka včiel. Včely mám priamo v robote, teda v areáli SAV. Robiť s včielkami je pre mňa krásne spojenie vedy, práce a hobby.

Juraj Majtán so svojimi včelami. Zdroj − archív JM

Momentálne je populárne mestské včelárstvo. Aký je rozdiel medzi mestskými a poľnými medmi?

Mestské medy sú chuťovo zaujímavé, lebo sa v nich často spája nektár z viacerých druhov kvetín než niekde na dedine pri monokultúre repky. Práve pre dobrú chuť vyhrávajú často rozličné súťaže. Dalo by sa povedať, že sú pre užívateľa aj bezpečnejšie, pretože v meste je v porovnaní s poľami menej chemických postrekov.

Máte obľúbený druh medu?

Najradšej mám agát. Bohužiaľ, tento rok v apríli mrzlo, a preto bude mať agát pravdepodobne veľmi málo nektáru. Takže bude málo agátového medu. Pozorujem to v okolí svojich úľov. Aj Nové Zámky a juh Slovenska hlásia veľké straty.

Koľko máte úľov?

Štyri.

Koľko medu vyprodukujete za sezónu?

To závisí od lokality, v ktorej máte úle. Ja mám stabilné stanovište, ktoré je obklopené agátom a lipou. Aj napriek tomu, že v okolí nie je žiadne pole, dokážem dostať 25 kíl na jeden úľ.

V súčasnosti sa diskutuje o tom, či by včela mala byť zákonom chránená. Zaradili by ste ju medzi chránené druhy?

Ochrana včely je určite dôležitá, ale nie v takom ponímaní, že by bola vyhlásená za ohrozený druh. Ak by sa tak stalo, mali by sme všetci včelári problém, pretože by nebolo možné včely chovať. Toto bolo asi zle interpretované alebo komunikované. Skôr si myslím, že by sa malo podporiť včelárstvo a zlepšiť komunikácia medzi včelármi, ministerstvom a poľnohospodármi. Aby sa striekali polia na večer, keď včely nelietajú.

Čo ohrozuje včely v súčasnosti najviac?

Tých faktorov je viac, takže ťažko povedať, čo je najvážnejšie. Veľkí nepriatelia včelstva sú určite postreky a ich prirodzené patogény, hlavne klieštik. Pre mňa bol tento rok celkom dobrý a prežilo mi všetko včelstvo, ale rok predtým som mal po zime polovičné stavy. Každý rok je trochu iný. Pri snahách zastaviť používanie niektorých chemických látok si musíme položiť aj otázku, čo príde na ich miesto. Úplne bez postrekov sa to, bohužiaľ, nedá, čiže najdôležitejšia bude asi lepšia komunikácia medzi včelármi a farmármi.

Juraj Majtán (nar. 1979)

Je mikrobiológ a vedúci Laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa štúdiom včelích produktov, ich kvalitou a využitím v medicíne.

ESET Science Award

Podcast Denníka N

Rozhovory

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie