Denník N

Rusko a Čína: tvorí množstvo prehier víťazstvo?

Čínsky prezident Si Ťin-pching je pri moci od roku 2013. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching je pri moci od roku 2013. Foto – TASR/AP

V Pekingu i Moskve sa pýtajú: prečo sa snažiť o výsledok, pri ktorom vyhrajú obaja, keď môže byť jeden víťaz a jeden porazený?

Autor je britský novinár a spisovateľ

Odcudzte si priateľov a vyplašte svojich protivníkov. To je politika Ruska pod vedením Vladimira Putina za posledných 15 rokov. Výsledky sú z kremeľského hľadiska katastrofálne. Rusko konsolidovalo ukrajinskú národnú identitu, premenilo Švédsko a Fínsko na zahraničnopolitických jastrabov a pomklo NATO k tomu, aby si uvedomilo, že pobaltské štáty potrebujú obranu. Teraz je vyčerpané už aj Nemecko: berlínska vláda chce zmraziť vklady a zakázať vstup hlave ruského vojenského spravodajstva, čo má byť odveta za kybernetický útok proti Bundestagu v roku 2015.

Je ľahké vysmievať sa stratégii, ktorá Rusko izolovala a marginalizovala. Na zozname kremeľských spojencov možno nájsť líbyjských vojnových veliteľov, venezuelských despotov, afrických tyranov a krvavý sýrsky Asadov režim. Ale Čína za vlády Si Ťin-pchinga sa Putinovi nevysmieva. Naopak, kopíruje ho.

Cieľ čínskej diplomacie je doma

Bolo to v roku 2012, keď sa vonkajší svet do veľkej miery vzdal myšlienky, že bude Čínu zadržiavať alebo aspoň obmedzovať. Niektorí ľudia si mysleli, že Čína je úplne priateľská. Iní si mysleli, že je to nevyhnutnosť. Nech je, ako chce, bolo ťažké povedať, kto a ako by jej dokázal efektívne čeliť. Navyše sa zdalo, že miesta ako Hongkong či Taiwan sa skôr či neskôr stanú súčasťou de facto sféry vplyvu ČĽR. Nakoniec, v roku 2014 vážený teoretik medzinárodných vzťahov John Mearsheimer napísal článok s názvom Povedzte Taiwanu dovidenia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie