Uvažovanie 18-ročných popieračov holokaustu nezmeníme za jeden deň, hovorí riaditeľka Post Bellum

Niektoré deti sa už vrátili do škôl, veľa žiakov základných a stredných škôl sa však stále učí doma. Dá sa predpokladať, že v spôsobe učenia sa ešte veľa zmení. Ako nová situácia zasiahla vzdelávacie projekty Post Bellum?

Od januára do začiatku marca sme stihli zrealizovať okolo osemdesiat workshopov. Následne prišli opatrenia v súvislosti s koronavírusom, školy sa uzavreli a my sme tak o možnosť vyučovať prišli. Musím otvorene priznať, že celá situácia nás paralyzovala, neboli sme na ňu pripravení. Nemali sme k dispozícii materiály, ktoré by sme vedeli rýchlo pretransformovať do online podoby, aby s nimi učitelia vedeli pracovať a mohli ich distribuovať deťom.

Veľmi rýchlo sme si však uvedomili, že musíme reagovať promptne a flexibilne. Už predtým sme premýšľali, ako dostať naše zážitkové, dramatické vzdelávanie k čo najširšiemu okruhu žiakov a študentov. Uvažovali sme nad rôznymi formami využitia moderných technológií v procese výučby, dokonca sme istý čas zvažovali aj virtuálnu realitu. Obdobie izolácie a s tým spojené vzdelávanie na diaľku nám ukázalo, že naše uvažovanie bolo správne.

Aké vaše projekty teda aktuálne bežia?

Naši lektori a lektorky vymysleli aktivitu, počas ktorej žiaci, ktorí sa už v rámci našich workshopov učili a v jednotlivých príbehoch „hrali“ postavy pamätníkov, môžu týmto žijúcim osobám napísať list. Vznikli tak reálne spojenia najmladšej generácie s najstaršou, ktorá sa počas koronakrízy paradoxne opäť stala najohrozenejšou skupinou. Počas tejto aktivity deti napísali viacero milých, emotívnych listov.

Aj vďaka crowdfundingovej zbierke realizujeme nový projekt Puzzle pamäti. Má byť pomôckou pre pedagógov – učiteľov dejepisu, občianskej výchovy aj iných predmetov –, ako učiť prostredníctvom zážitku aj v čase dištančného vzdelávania, teda cez online prostredie. Pôjde o webstránku, ktorá bude zároveň obsahovať aj materiály na workshopy realizovateľné v bežnom vyučovacom procese.

Jednou aktivitou bude manuál pre žiakov, ktorý ich bude motivovať dokumentovať príbehy z domova. Žiaci budú mať k dispozícii inštruktážne videá, cez ktoré im vysvetlíme, ako natočiť príbeh pamätníka, napríklad svojej starej mamy či starého otca, na mobilný telefón, ako ho následne zostrihať a upraviť. Je to výzva pre deti, aby sa začali zaujímať o svoju bezprostrednú rodinnú históriu a príbehy, ktoré sú pre ne vzťahové. Práve cez ne sa učia o histórii 20. storočia, ktorá sa im možno nezdá byť až taká zaujímavá.

Ešte dôležitejšou aktivitou budú pracovné listy k nami zdokumentovaným skutočným príbehom, ktoré pedagógovia môžu využívať aj počas bežných vyučovacích hodín. Každý pracovný list obsahuje niekoľko typov úloh a je napojený na konkrétny príbeh zverejnený na webe vo forme podcastu alebo krátkeho filmu. Tieto listy budú obsahovať faktografické otázky smerované na chápanie filmu alebo podcastu. Budeme testovať reflexiu príbehu, vnímanie kontextu a súvislostí.

Poslednou časťou sú zážitkové projektové aktivity. Teda napríklad, ak sa z filmu či podcastu žiaci dozvedeli, ako niekto v danom príbehu prežil Osvienčim, kde niekoľko mesiacov hladoval, v projektovej aktivite sa detí budeme následne pýtať, či poznajú vo svojom okolí niekoho, kto hladuje. Budeme sa pýtať, či by ponúkli jedlo bezdomovcovi alebo človeku, ktorý zjavne hladuje a trpí. Budeme sa snažiť motivovať deti k súcitu, k pocitu súdržnosti, k spolupatričnosti, k nediskriminovaniu niekoho za to, že je chudobný.

Prečo sú podľa vás také príbehy dôležité?

Je osobnejšie nerozprávať sa o histórii cez fakty a dátumy vzdialené bežnému životu. Konkretizovanie cez skutočné bytosti dáva dátumy a fakty do súvislostí a všetko nám zrazu v kontexte s naším životom dáva väčší zmysel.

Príbehov, filmov aj kvalitnej odbornej literatúry o druhej svetovej vojne je veľa. Napriek tomu sa v spoločnosti veľmi nešťastne dostáva do popredia či dokonca preferuje popieranie udalostí, ktoré sa preukázateľne stali. Preto je o to dôležitejšie zaznamenávať a rozprávať aj ďalšie príbehy účastníkov, ktorí ešte žijú medzi nami.

Popieračom holokaustu