Denník N

Amerika má veľa problémov, ale nie je to rasistická krajina

Demonštrantka a policajt v New Orleans. Foto - TASR/AP
Demonštrantka a policajt v New Orleans. Foto – TASR/AP

Spojené štáty urobili v ostatnom polstoročí obrovský progres v priblížení sa k rasovej spravodlivosti. Toto nie je vecou názoru, ale nespochybniteľných faktov.

Autor je verejný teológ

V auguste to bude 25 rokov, odkedy som s malou taškou a veľkým snom prišiel do Spojených štátov amerických. Priemerný človek, akých sú na Slovensku tisíce, vychovaný v priemernej socialistickej rodine, ktorý na štyroch slovenských gymnáziách počas piatich rokov vykazoval podpriemerné výsledky, sa vydal do novej krajiny za dobrodružstvom svojho života. Čakala ma náročná cesta, na ktorej som však stretol množstvo úžasných ľudí, ktorí ak mi nepomohli, tak mi neublížili.

Minulý mesiac som ukončil svoje formálne vzdelávanie a splnil som cieľ, s ktorým som do Spojených štátov prišiel. Moja študentská dráha pozostávala z piatich zastávok: po absolvovaní biblického inštitútu a teologického seminára som postupne absolvoval Harvardovu, Chicagsku a Bostonskú univerzitu. Tri z uvedených škôl som ukončil s najlepším možným priemerom známok a hanbu som nikomu – vrátane Slovenska – neurobil ani na zvyšných dvoch.

Počas ostatného štvrťstoročia som sa pohyboval nielen v koridoroch elitných univerzít, ale aj medzi obyčajnými ľuďmi. Pracoval som ako strážnik, upratovač či pomocný záhradník. Šesť rokov som pôsobil v pastoračnej službe. Poznám životné príbehy mnohých Američanov – viem, čo si myslia a aké hodnoty zastávajú.

Keď som naposledy vyučoval na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone predmet o verejnej službe cirkvi, mal som v triede 28 študentov, ktorých väčšina študovala popri zamestnaní. Ich prvou úlohou bolo v krátkosti napísať svoj životný príbeh. Viac ako polovica z nich sa nenarodila v Spojených štátoch a väčšina nebola bielych. Nestretol som sa s jediným nenávistným prejavom voči tejto krajine alebo akejkoľvek skupine jej obyvateľstva. Boli vďační za príležitosti, ktorých sa im dostalo, a usilovali sa ich čo najlepšie využiť.

Počul som príbehy mnohých emigrantov z celého sveta, ktorí si ctia túto krajinu a kategoricky odmietajú naratív o „zlej Amerike“, ktorý sa tu momentálne ozýva vo verejnom priestore. Príkladom je príbeh môjho priateľa – pôvodom z Afriky, s ktorým sme začínali na obskúrnom biblickom inštitúte v štáte Rhode Island a z ktorého je dnes príslušník americkej armády. O tom, aké Spojené štáty skutočne sú, nám veľa napovie to, koľko ľudí túto krajinu každoročne opúšťa verzus koľkí do nej túžia emigrovať.

V súvislosti s tragickou smrťou Georgea Floyda sa zdvihla vlna oprávnených protestov, ktoré odmietajú policajnú brutalitu. Američanom záleží na spravodlivosti a sú obzvlášť citliví na zneužívanie moci. Spojené štáty však majú aj problém, ktorého vonkajšou manifestáciou sú davy ničiteľov a násilníkov v uliciach miest, ako je Chicago. Udalosti sledujem v priamom prenose a vidím hrôzostrašný obraz, aký som doteraz nezažil.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Protesty v USA

Komentáre

Teraz najčítanejšie