Navrátilci po brexite: Slovensko nás volalo domov, ale na náš návrat nebolo vôbec pripravené
Nebyť brexitu, o návrate na Slovensko by Luknárovci možno ani neuvažovali. Dagmar s manželom mali v Británii prácu, ich mladší syn tam chodil do školy, prežili tam 12 rokov.
„Do Anglicka sme odišli s tým, že tam už zostaneme, aby mali deti dobrú školu, lepší život,“ hovorí Dagmar.
Už dlhší čas mali pripravené aj podklady k žiadosti o britské občianstvo, no po referende z júna 2016, keď 52 percent britských voličov zahlasovalo za vystúpenie z Európskej únie, sa všetko zmenilo.
„Ráno po referende som si myslela, že sa mi to sníva. Bol to strašný pocit kolektívneho smútku. Briti tým referendom otvorili Pandorinu skrinku a to, čo bolo predtým neprípustné povedať nahlas, zrazu bolo normálne. Predtým útočili na moslimov, teraz zmenili rétoriku a išli po Európanoch,“ spomína Dagmar.
Aj zo svojho okolia pocítili negatívne nálady voči cudzincom. „Mala som dojem, akoby všetko zlo prichádzalo do Británie z Európy a špeciálne z východnej Európy. Vyplavili sa tie najspodnejšie emócie. Zrazu sa na nás začali pozerať ako na zlodejov. Náš syn, ktorý chodil 10 rokov do britskej školy a nevedel poriadne po slovensky, zrazu začal mať v škole ‚ruský prízvuk’,“ opisuje Dagmar.
Žiadosť o občianstvo skončila v koši
Krátko po referende dostali zo školy dotazník s otázkami, kde sa ich dieťa narodilo, koľko malo rokov, keď prišlo do Británie, kam chodilo do školy. Hoci toto „lustrovanie“ neskôr označili za nelegálne,