Denník N

Prečo nie je správne útočiť na islam? Všetko, čo potrebujete vedieť

Islam a islamizmus sú dve odlišné veci. FOTO - TASR
Islam a islamizmus sú dve odlišné veci. FOTO – TASR

Aký je rozdiel medzi islamom a islamizmom? A môže byť v islamských krajinách demokracia? Pýtali sme sa religionistu a politologičky.

„Allahu akbar“ – boh je veľký, kričali v stredu dvaja útočníci po tom, ako zaútočili na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo, pri ktorom zabili dvanásť ľudí. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o islamských radikálov, ktorí mohli byť napojení na teroristickú skupinu al-Káida.

Povoľuje islam takéto teroristické útoky? Prečo radikálom vadia práve karikatúry? A čo majú spoločné s obyčajnými moslimami v západnej Európe? V texte prinášame odpovede, ktoré vznikli v spolupráci so slovenskými odborníkmi na islam.

Aký je rozdiel medzi islamom a islamizmom?

Islam je po kresťanstve druhým najrozšírenejším náboženstvom na svete. Populárny je najmä v južnej Ázii, na Blízkom východe a v severnej Afrike. Krajinou s najväčším počtom moslimov je Indonézia. Na celom svete žije podľa odhadov asi 1,6 až 1,8 milióna miliardy moslimov.

„Povedal by som to asi takto – 99,95 percenta moslimov nie sú radikáli,“ povedal pre Denník N Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky UK. „To, samozrejme, nie je presný štatistický údaj, ale medzi stovkami miliónov moslimov ide o niekoľko desiatok tisíc ľudí. Vyzerá to ako veľké číslo, ale ak si to dáme do pomeru, znie to trochu inak,“ hovorí Kovács.

Katarína Pevná z katedry politológie UK, ktorá sa venuje najmä štúdiu krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, pripomína, že medzi islamom a islamizmom je veľký rozdiel.

„Islamský fundamentalizmus má veľmi blízko k moci. Islam ako taký hovorí skôr o pokore. No islamizmus je o víťazstve, nadradenosti a boji proti neveriacim,“ povedala Pevná. Obaja odborníci sa zhodujú, že islamizmus je skôr ideológiou.

„V 50. a 60. rokoch bolo v západnej Európe mnoho ľudí, ktorí boli všeobecne nespokojní so spoločenskou situáciou. Využívali rôzne ľavicové ideológie a robili aj násilné činy, ako napríklad Červené brigády. Dnes je takouto ‚ideológiou protestu‘ pre niektorých práve islam, aj keď to vôbec nemusí súvisieť s náboženstvom ako takým,“ vysvetľuje Kovács.

Slovenský religionista tiež pripomína, že na Západe často ignorujeme útoky radikálnych islamistov na Blízkom východe. V Sýrii či Iraku pritom zabíjajú práve moslimov.

Reprezentujú radikálni islamisti islam?

V prvom rade treba zdôrazniť, že islam nie je jednoliatym náboženstvom. Sú to však práve radikálni islamisti, ktorí hovoria o jednote islamu – oni sami hovoria, že sú tými pravými predstaviteľmi islamu. Realita je iná.

„Islam je pomerne nesúrodá zmes rôznych smerov a názorov. Všetci moslimovia síce vyznávajú niektoré podobné hodnoty a pravidlá, ale to neznamená, že sa zhodnú úplne vo všetkom,“ pripomína Kovács, „ani Ján Kalvín a Ján Pavol II. si nemysleli to isté – a obaja boli kresťania.“

Má islam svojho lídra?

Podobne ako v judaizme, ani v islame navyše neexistuje akási centrálna autorita, ktorá by mala monopol na výklad náboženských textov, ako je to v prípade katolíckej cirkvi. Interpretáciu textov mali pôvodne na starosti náboženskí učenci, ktorí sa na to pripravovali niekoľko rokov.

V druhej polovici minulého storočia sa však do pozície vykladačov islamu začali dostávať fundamentalisti, ktorí nemali adekvátne náboženské vzdelanie.

„Džihádisti často nemajú vzdelanie ani schopnosti na správnu interpretáciu textov,“ hovorí Pevná. „Korán je zložitý náboženský text, ktorý je často prekladaný z arabčiny pomocou prostredníkov. Tí vyberajú témy veľmi selektívne, podľa toho, čo sa im práve hodí. Preto majú extrémisti veľa možností, aby ospravedlnili svoje konanie.“

„Je to podobné ako pri protestantských fundamentalistických hnutiach, ktoré to isté robia s Bibliou. Platí len to, čo je napísané len v nej, a nič iné. Islamskí fundamentalisti môžu vykladať text, ale nemajú adekvátne vzdelanie, aby mohli zovšeobecňovať. Odvolávajú sa priamo na Korán bez toho, aby prihliadali na celú históriu islamu a jeho výkladu,“ hovorí Kovács.

Pripomína tiež, že ani vodcovia al-Káidy Osama bin Ládin a Ajman al-Zawahírí neštudovali islam. Prvý má titul z ekonómie, druhý z medicíny.

Môžu moslimovia vraždiť pre karikatúry Mohameda?

Islam vo všeobecnosti zakazuje zobrazovanie proroka Mohameda. Ani to však neplatí úplne. Navyše, aj keď to moslimovia považujú za rúhanie, je rozdiel medzi protestovaním a vraždením.

„Vražda je v konflikte s väčšinou islamských dogiem, ktoré takúto formu nátlaku odmietajú ako neislamskú. Korán nehovorí jasne o treste za rúhanie sa,“ hovorí Pevná.

„V islame je figuratívne zobrazenie ľudí problematické. Ale to platí napríklad aj pre judaizmus, kde sa nezobrazuje boh. Ide o to, že každé náboženstvo má problém s nedôstojným zobrazovaním svojich náboženských predstaviteľov,“ vysvetľuje Kovács.

Bolo to pred desiatimi rokmi, keď dánsky denník Jyllands-Posten zverejnil niekoľko karikatúr zobrazujúcich proroka Mohameda. V Dánsku to pôvodne vyvolalo len malé a hlavne pokojné protesty. Situácia sa vyhrotila asi po pol roku, keď niekoľko dánskych imámov navštívilo arabské krajiny na Blízkom východe.

Nasledovali často násilné demonštrácie moslimov po celom svete. Novinárom z dánskeho denníka sa začali vyhrážať islamskí radikáli, jeden z nich sa dokonca pokúsil zabiť karikaturistu Kurta Westergaarda.

„Moslimské komunity v Dánsku dlhodobo kritizovali noviny za ‚necitlivosť‘. Do násilnej roviny sa to však dostalo až po tom, ako sa toho chytili islamskí radikáli,“ dodáva Pevná.

Kovács zase pripomína, že karikatúry v Jyllands-Posten neboli vôbec najhoršie, aké kedy o islame vznikli. Aj podľa neho na celej protidánskej hystérii mali hlavnú zásluhu radikálni moslimskí predstavitelia. „Keby kampaň neexistovala, väčšina moslimov by o tom ani nevedela,“ tvrdí Kovács.

Mnohé radikálne skupiny podľa neho považujú aj zlú reklamu za reklamu. Aj zlá správa je správou. Byť v médiách je pre nich veľmi dôležité. „A v nich nehovoria, že ich skupina je proti niečomu, ale zovšeobecňujú a tvrdia, že to si myslí každý moslim na svete,“ rozpráva Kovács.

Spomína si, že vo Francúzsku vyšiel v 80. rokoch komiks o dejinách islamu, kde bol zobrazený aj Mohamed. A nikto proti tomu neprotestoval. „Ide teda o to, ako zobrazovať nábožensky dôležitých ľudí, kde je hranica medzi slobodou a toleranciou. Ja si osobne nemyslím, že sloboda slova by mala byť absolútna. Veď aj v našich médiách sa dodržiavajú určité etické pravidlá,“ myslí si Kovács.

Znamená to, že islam je nezlučiteľný s demokraciou?

Nie, aj keď populistickí politici a hnutia v západnej Európe tvrdia niečo iné. Francúzsky Národný front, holandská strana Geerta Wildersa či čoraz populárnejšie nemecké hnutie PEGIDA využívajú strach z islamských radikálov a tvrdia, že všetci moslimovia sú rovnakí a predstavujú akési ohrozenie „západných hodnôt“.

„Islam nie je menej kompatibilný so západnými hodnotami ako kresťanstvo. Skupiny, ktoré presadzujú nedemokratické myšlienky, nájdeme v každom náboženstve,“ hovorí Kovács. Pevná pripomína, že veľká časť moslimskej menšiny v západnej Európe akceptuje demokratické a liberálne hodnoty.

„Stále však existuje niekoľko kultúrnych rozdielov, ktoré sa prejavujú napríklad v rozličnom vnímaní hraníc slobody slova. To sa však netýka len moslimov. Je tiež veľmi dôležité pripomenúť, že útoky odsúdili organizácie ako Liga arabských štátov, významná islamská univerzita al-Azhar, ale aj poprední predstavitelia francúzskeho islamu. Aj oni sa vyjadrili v prospech slobody slova,“ hovorí Pevná.

Prečo nie Je správne útočiť na islam ako taký?

Podľa Pevnej bude v najbližších dňoch veľmi dôležité, aby väčšinová spoločnosť v Európe nevinila za útoky radikálov celú moslimskú komunitu. To by podľa nej mohlo viesť európskych moslimov k čoraz väčšiemu odcudzeniu, ktoré by využili práve radikáli.

„Nesmieme použiť princíp kolektívnej viny. Európa sa musí postaviť za princípy, ktoré dlhodobo presadzuje – pluralita, sloboda a rešpektovanie práv jednotlivca,“ povedala Pevná.

A čo s radikálnymi moslimskými duchovnými, ktorí často šíria nenávisť?

Otázkou zostáva, ako dokážu západné štáty bojovať proti radikálnym imámom, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri verbovaní nových džihádistov. Jednoznačnú odpoveď nemá ani Pevná.

„Títo duchovní sú väčšinou pod drobnohľadom tajných služieb. Či je správne zatýkať ich, to nie je isté. Jednak sú ich činy väčšinou ťažko dokázateľné a potom platí, že štáty sa voči imámom ako Anjem Choudary boja zasiahnuť, aby z nich nevytvorili martýrov.“

Niektoré stratégie však boli podľa nej úspešné.

„Napríklad v Kanade či na Blízkom východe sa vlády snažia zvýšiť vplyv umiernených islamských elít, funguje tam vzdelávanie radikálov. V niektorých arabských krajinách dokonca činnosť imámov povoľuje priamo štát. To sa však netýka súkromných mešít,“ hovorí Pevná.

Útok na Charlie Hebdo

Teraz najčítanejšie