Denník N

Trianon v nás: národné pohľady bez perspektívy spoločnej histórie

FOTO – TASR
FOTO – TASR

Trianonská mierová zmluva vytvorila maďarskú komunitu na Slovensku, a preto v nás bude žiť, kým táto komunita bude relevantná.

Autor je politológ a ekonóm, podpredseda strany Maďarské fórum

Pre Maďarov národná tragédia, dokonca najväčšia, pre Slovákov, Rumunov, Srbov atď. veľké národné víťazstvo, možno to najväčšie. Pritom väčšiny v rôznych krajinách nechápu tých druhých, o reálnych historických udalostiach vedia žalostne málo, skoro všetko vnímajú len cez svoju úzku národnú prizmu a širšie medzinárodné (stredoeurópske) súvislosti idú úplne bokom.

Z monarchie vznikli malé monarchie, ktoré sa vrátili do veľkej monarchie

Väčšina Maďarov ľutuje rozpad „veľkého Maďarska“ (Uhorska), väčšiny susedných národov oslavujú národné zjednotenie a oslobodenie spod maďarského útlaku. Málokto však vníma to, že po prvej svetovej vojne sa v skutočnosti rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia, štátny útvar, ktorý v rôznych podobách, ale vždy pod vedením dynastie Habsburgovcov existoval v stredoeurópskom priestore štyri storočia. Nad mnohonárodnostnou ríšou zvíťazili lokálne etnické nacionalizmy (bol to jeden z hlavných trendov 19. a 20. storočia), ktoré sa však navzájom vylučujú, to znamená, že nemôže existovať naraz veľké Maďarsko a veľké Rumunsko, Srbsko atď. A preto dva dominantné národy vojensky porazenej monarchie – Nemci (rakúska identita bola vtedy slabá) a Maďari – strácali územia, v prospech víťazov.

Paradoxne sa tým však naplnili aj snahy dominantnej časti maďarskej politickej elity: konečne získali nezávislý národný štát, hoci, samozrejme, takto si to vôbec nepredstavovali. Značná časť maďarskej politickej elity si predtým neuvedomovala, že monarchia je aj garanciou územnej celistvosti Uhorska a svojou snahou o úplnú nezávislosť to oni sami ohrozujú. Samostatný „maďarský“ štát (spolovice s nemaďarským obyvateľstvom) bol jednoducho oveľa zraniteľnejší.

Krehkosť malých „národných“ štátov si plne neuvedomovali ani víťazné mocnosti a elity nástupníckych štátov: vytvorili si menšie, ale stále mnohonárodnostné a so svojimi vnútornými etnickými napätiami zraniteľné štáty. V zásade šlo o malé monarchie ako Československo, Juhoslávia a „veľké“ Rumunsko, ktoré sa však počas prvej veľkej krízy, teda pred a počas druhej svetovej vojny, rozpadli. (V prípade prvých dvoch sa rozpad zopakoval aj po páde komunizmu.) Monarchia prežila štyri storočia, tieto štáty 20, respektíve 70 rokov.

Okrem toho, menšie útvary boli aj ekonomicky menej životaschopné, hlavne, keď medzi sebou namiesto obchodovania viedli colné vojny. A preto si to po páde komunizmu všetci postupne nasmerovali do EÚ. (Napokon, okrem pár malých okrajových regiónov je už v EÚ takmer celá bývalá monarchia). A sme pri ďalšom historickom paradoxe: voľný pohyb tovarov, ľudí, služieb a kapitálu, colná únia, jednotná mena – to všetko tu už bolo počas monarchie. Z hľadiska všetkých národov, ale najmä národnostných menšín je kombinácia liberálnych demokracií a členstva v EÚ (s menším významom hraníc, ktoré rozdeľujú) tým najlepším, čo zatiaľ zažili. No čo robí dominantná časť maďarskej politickej elity, teda Orbánova vláda? No predsa útočí na liberálnu demokraciu a Európsku úniu. Povedzte, že história sa neopakuje…

Netešte sa, respektíve neobávajte sa, revízia hraníc sa nekoná

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie