Denník N

Päť odhalení korony o našom školstve

Aj počas tejto krízy úlohu štátu prevzali mimovládne organizácie, firmy a samotní učitelia.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je predseda strany Spolu a odborník na vzdelávanie

Korona nám odhalila niekoľko zásadných vecí o stave nášho školstva. Niektoré odhalenia dodávajú nádej, ďalšie potvrdzujú staré známe pravdy a iné sú vážnymi varovaniami, pred ktorými by sme nemali zatvárať oči. Kríza nám ukázala, kde sú slabiny aj veľký potenciál. Dnes je šanca začať tvoriť novú budúcnosť aj vo vzdelávaní.

1. O zmenách zdola

Keď sa zavreli brány škôl a deti ostali doma, nastala prvá zaťažkávacia skúška pre učiteľov aj rodičov. Napriek tomu, že milióny z eurofondov roky tiekli na digitalizáciu vzdelávania, väčšinou sa aj tak používala krieda. Stručne povedané – na vzdelávanie na diaľku bol pripravený málokto. A v tej chvíli sa odkryla celá pravda, o ktorej zasvätení už roky rozprávali.

Na slávne Centrálne úložisko digitálneho edukačného obsahu si nikto nespomenul. Ani samotné ministerstvo, ktoré zaň súkromnej firme zaplatilo 19 miliónov. Učitelia ho aj tak nepoužívajú.

Ani metodicko-pedagogické centrum nedokázalo učiteľom podať pomocnú ruku. Bežali webináre, online kurzy, zoomovalo aj skypovalo sa ostošesť, len MPC spalo zimným spánkom, z ktorého ho ani korona nevytrhla.

Pomocnú ruku učiteľom podali opäť starí známi. Neziskovky, firmy a samotní učitelia. Tí skúsenejší po večeroch robili webináre pre svojich kolegov, kde ich zaúčali do tajov digitálneho sveta. Nikto im to nenariadil ani neprikázal. Pedagogická solidarita. Mnohí učitelia dobrovoľne a bezplatne školili svojich kolegov. Oni odviedli kusisko roboty, ministerské digitálne úložisko si nikto nezapol a MPC celý čas stále dobre spalo. Svet sa za pár dní zmenil, oni nie.

Ľudia z neziskoviek, biznisu aj samotní učitelia spravili za pár týždňov pre digitalizáciu vzdelávania viac ako všetci ministri dokopy. Ak sa raz spustí skutočná reforma školstva, tak vieme, že tí zdola sú kľúčoví.

2. O letných prázdninách

Šomrali sme, koľko majú tí učitelia voľna. Letné prázdniny, jarné aj jesenné. Ešte aj zvýšenie platu chcú a pritom robia len od ôsmej do jednej. Bolože to vyhlásení o tom, ako je učiteľské povolanie niečo medzi pobytom vo wellness a čľapkaním sa v jacuzzi.

A potom to prišlo. Po dvoch týždňoch učenia doma mnohí rodičia by aj požiadali o letné prázdniny. Zistili sme, že je lepšie fárať v bani ako učiť deti. Mnohí sme sa zapotili a aj tých niekoľko hodín vyučovania denne nám ostane hlboko vrytých v pamäti.

Nezdalo sa to, ale dobrý učiteľ je skutočne majstrom. Pomaly rozprávkovou bytosťou so zázračnými vlastnosťami trpezlivosti, empatie, kreativity, usilovnosti aj odvahy. Ak nám niečo korona ukázala, tak je to dôležitosť a náročnosť učiteľského povolania. Jasné, aj medzi učiteľmi sa nájdu flákači, ktorí sa viac ako svojim žiakom venovali domácim prácam alebo záhradke. Ale pochopili sme, že dobrý učiteľ si zaslúži uznanie. A ani tie letné prázdniny už nezávidíme.

3. O známkach, učive a prepadávaní

Koľkože to bolo argumentov, ako sa nemôže redukovať učivo. Nič sa nemôže vypustiť. Deti musia vedieť, čo je paronomázia aj epizeuxa. Veď ako by bez toho, preboha, mohli žiť. Museli vedieť zadefinovať, v ktorej etáži sa nachádzajú paprade a prasličky. Aj to, či matička Zem je bližšie k Slnku v aféliu alebo perihéliu. Nič to, že v desiatich rokoch sa im na tých pojmoch aj jazyk polámal.

Koľkože to bolo vedeckých dišpút, ako sa školstvo zrúti bez známok. Čo si taký ôsmak počne, ak neuvidí číslice. To treba roky overovať, merať, robiť pedagogické sympóziá a dlhé mesiace pripravovať smernice. Dávať len slovné hodnotenie? Bože, veď to chcete pedagogickú revolúciu.

Koľkože to bolo dohadovania, ako musíme nechať niektorých žiakov prepadnúť. Naničhodníci si iné nezaslúžia. Praskneme im guľu a oni pochopia, aká je škola dôležitá. Nevadí, že to nikdy ako motivácia do učenia nefungovalo. Prepadávať sa musí.

A zrazu sa ukázalo, že sa dá redukovať aj učivo, ani slovné hodnotenie nie je pedagogický výstrelok a prepadávanie nemusí byť najlepší spôsob motivácie žiakov.

Uvidíme, čo sa s týmito zmenami stane, keď koronu zosadíme z trónu. Bola by však veľká škoda spraviť krok späť. Väčšina rodičov si zmeny praje.

4. O rozdieloch medzi školami

Aj pred koronou sme vedeli, že rozdiely medzi školami sú obrovské. Niekde už roky skúšajú blokové vyučovanie, konštruktivistický prístup alebo rovesnícke vzdelávanie. Niekde učia Hejného metódou, testujú Comenia Script alebo pracujú s mikrobitmi. A inde stojí učiteľ pred tabuľou a diktuje žiakom poznámky do zošita. Nájdu sa aj takí, čo sa neobťažujú ani tým. Nechajú rovno učebnicu spoznámkovať deťom. Aj takto si niektorí predstavujú vedenie k samostatnosti.

Koronakríza ukázala tieto veľké rozdiely naplno. Sú školy, kde sa učitelia snažia skutočne o interaktívnu online výučbu, a sú také, kde učiteľ len zadáva domáce úlohy cez EduPage. Žiaľ, tých druhých je viac.

Podľa prieskumu agentúry Focus až 62,1 percenta učiteľov len zadávalo domáce úlohy, 11,8 percenta robilo výklad cez monitor a osvietených 19,4 percenta učiteľov sa snažilo o skutočnú interaktívnu online výučbu.

Je niekoľko dôvodov, prečo to tak je. Mnohých učiteľov nikto poriadne nepripravoval na ich povolanie. Na vysokej škole sa viac prednášalo zo skrípt, ako sa učili pedagogické zručnosti. V praxi im neskôr nepomohlo ani metodicko-pedagogické centrum, ani žiadny mentor. Mnoho učiteľov bolo hodených rovno do vody a učili tak, ako to zažili za svojich žiackych čias. Robili výklad spred tabule, ktorý deti uvádzal do bdelej kómy rovnako ako ich pred niekoľkými rokmi.

Keď nastúpila nutnosť učiť na diaľku, neboli už vôbec pripravení.

Veľakrát sme počuli, ako musí byť tá najlepšia škola hneď tá za rohom. Dnes vieme, že je to skôr zbožné želanie ako realita. Podľa prieskumu niektoré školy ani dva týždne po zavretí svojich brán so svojimi žiakmi vôbec nekomunikovali.

Vzdelávanie má šance detí na úspech v živote vyrovnávať, ale prax ukazuje vážne trhliny. Inak povedané, je zásadné, v ktorej časti Slovenska sa narodíte. Lebo môžete byť na škole, kde vaše dieťa rozvíjajú, ale aj tam, kde si vás ani nevšimnú.

5. O vylúčených

Podľa samotného ministerstva školstva je viac ako 30-tisíc detí prevažne z chudobných domácností bez pripojenia na internet. Ministerstvo im nebolo schopné zabezpečiť kontakt s učiteľmi a spolužiakmi, výdaj stravy alebo aspoň dostatočný vysielací čas so zmysluplným obsahom pre starších žiakov vo verejnoprávnej televízii.

Ide najmä o deti osamelých rodičov, deti z marginalizovaných komunít alebo nízkopríjmových rodín. Tieto deti aj pri normálnom fungovaní škôl dosahujú podľa merania PISA horšie výsledky. Počas pandémie zostali úplne bez prístupu k vzdelávaniu, čo ešte viac prehĺbi nespravodlivé rozdiely a zníži to ich šancu na úspech v škole. Práve pre tieto deti je kvalitné vzdelávanie jedinou cestou, ako sa zo začarovaného kruhu chudoby dostať.

Krízovej situácii s pandémiou čelili aj iné štáty ako napríklad Chorvátsko, Lotyšsko či Estónsko. Dokázali však zabezpečiť prístup k zariadeniam, dátam a neobmedzeným hovorom či už deťom, alebo ich učiteľom tak, aby mohli byť spolu v kontakte.

Traja slovenskí mobilní operátori sa rozhodli pomôcť. Boli ochotní darovať desaťtisíce SIM kariet s internetom práve týmto deťom. Dokonca ich už aktivovali a boli pripravené na odovzdanie. Nakoniec sa však nič neuskutočnilo. Ministerstvo zareagovalo tak, ako bolo zvykom v tomto rezorte posledné desaťročia. Nedá sa, nevieme a nemáme možnosti.

Tak sa opäť vraciame tam, kde sme boli pred voľbami. Mobilní operátori sa spojili s mimovládnymi organizáciami a spoločne idú týmto deťom pomôcť. Očakávalo sa, že práve ministerstvo bude už konečne v týchto veciach líder. Nieže opäť úlohu štátu budú suplovať neziskovky.

Korona nastavila školstvu zrkadlo. Kríza nám ukázala mnoho príležitostí. Nečakané zmeny na trhu práce ukázali dôležitosť celoživotného vzdelávania a naše ohrozenie význam podpory vedy a inovácií. Budú to kľúčové oblasti, ktoré nám môžu pomôcť zvládnuť väčšie krízy – klimatickú aj ekonomickú. Oblasti, ktoré formujú budúcnosť.

Nemáme ropu ani drahé kovy. Našou strategickou surovinou však môžu byť vzdelaní a inovatívni ľudia. Tu leží naše bohatstvo.

Koronavírus

Komentáre, Politici píšu

Teraz najčítanejšie