Denník N

Rub a líce neoliberalizmu

Európa diskutuje o rozpade jednej utópie.

Autor je publicista

Je to čoraz jasnejšie: liberáli s predponou neo- zaviedli svet do slepej uličky. Zdá sa, že už nie sú, ani v USA, ba dokonca ani v Nemecku, „salonfähig“.

Z čoraz ostrejších diskusií okolo neoliberalizmu už pred érou korony vyplýva, že takpovediac vychádza z módy. Ba čo viac: tento pojem nadobudol priam toxickú kvalitu a čoraz častejšie slúži skôr na stigmatizovanie politického protivníka. Pritom väčšina iba tuší, čo pod pojmom „neoliberál“ máme rozumieť.

Nedávno, krátko pred voľbami v rámci televíznej besedy, predviedol Richard Sulík, stelesnenie karpatského neoliberála, ukážkový looping. Poučil historika Antona Hrnka, že neoliberáli (vari na rozdiel od ľavičiarov?) odjakživa boli, sú a ešte aj budú za rozumnú spoluprácu so štátom!

Nikto, ani samotný Hrnko, Sulíka nevysmial. Sulíkovo tvrdenie však bolo rovnako pravdivé ako nepravdivé. Veru tak: ak chceme pochopiť neoliberálny kapitalizmus, bez analýzy obsahu pojmu liberalizmus sa nezaobídeme. Bez ohľadu na to, ako si slovenský „neospajdermen“ spoluprácu so štátom predstavuje.

Čím je teda liberalizmus?

Európski diskutéri pretriasajú dnes bezpočet definícií liberalizmu. Všetky majú spoločného menovateľa. Pýtajú sa: Aké by mali byť najvýhodnejšie podmienky pre trhy? Ako by sme si mali počínať v aréne, ktorú riadi akýsi neviditeľný (a podľa všetkého neveľmi ovládateľný) mechanizmus? Garantuje tento mechanizmus aj proklamované, liberálne čerešničky na torte, slobodu, (ľudské a občianske práva), rovnosť šancí (aspoň pred zákonom) a spontánnu či organizovanú solidaritu?

Liberáli majú na tieto otázky najrozličnejšie odpovede. Zďaleka nie všetky sú z dielne trhových fundamentalistov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie