Ukrajinci bojujú proti sankciám právnikmi, chcú späť víza aj peniaze

Predstavte si, že sa vaše meno jedného dňa objaví na zozname sankcií Európskej únie. Ak máte v Európe bankové účty, tajné vily a často tam aj cestujete, určite to nie je nič príjemné. Neviete sa totiž dostať ani k svojim peniazom, ani do samotných krajín. Čo s tým?

Pre skupinu bývalých ukrajinských politikov či podnikateľov, ktorí sa na takomto zozname ocitli, je odpoveď jasná – skúste svoje šťastie zveriť do rúk právnikov a lobistov, ktorí by sa mali postarať o to, aby vaše meno zo zoznamu vypadlo.

Cieliť na politickú vôľu

O niečo podobné sa už vyše roka snaží aj bývalý ukrajinský premiér Mykola Azarov, ktorý zo svojho kresla odstúpil v januári minulého roku. Len pár týždňov predtým, ako z Ukrajiny utiekol vtedajší prezident Viktor Janukovyč.

Na zozname nežiadúcich sa Azarov s jeho synom Alexejom ocitli v marci minulého roku spolu s 20 ďalšími ľuďmi, vrátane samotného Janukovyča. Dôvodom boli podozrenia zo sprenevery a tunelovania štátneho majetku, ktorý mal podľa dnešného premiéra Arsenija Jaceniuka hodnotu 37 miliárd dolárov.

Po roku na zozname zostalo 17 ľudí a podľa portálu Politico najmenej 15 z nich podalo námietku na Európsky všeobecný súd (ktorý má v Únii podobné problémy riešiť). To nie je všetko.

„Rozhodnutie uvaliť na niekoho sankcie – alebo ich zrušiť – je v prvom rade politické. Ako prvé musíte cieliť na politickú vôlu,“ vysvetľoval pre Politico Andreas Geiger, jeden zo spoločníkov nemeckej firmy Alber & Geiger, ktorá zastupuje aj bývalého ukrajinského premiéra.

Preto si ľudia ako Azarov okrem právnikov najímajú aj lobistov, ktorí sa ich snažia obhajovať pred európskymi politikmi. Či už v Európskom parlamente, alebo medzi vplyvnými bruselskými diplomatmi, ktorí pracujú na úradoch Stáleho zastúpenia členských krajín.

Spoliehajú sa na informácie iných

Piati Ukrajinci – vrátane Alexeja Azarova, ktorý dlhodobo pôsobí ako podnikateľ v Rakúsku – už zo zoznamu vypadli. Európski diplomati však odmietajú, že by to bolo vďaka tlaku lobistov.

„Vyhodnocovanie sankcií sa do dnešného dňa robilo už trikrát,“ povedal pre Politico jeden z úradníkov Európskej únie. Tým skutočným dôvodom, prečo niektorým Ukrajincom sankcie zrušili, môže byť najmä to, že Únia sa riadi najmä informáciami, ktoré má od ukrajinskej prokuratúry.

„Jediné, čo majú k dispozícii, je list od ukrajinského generálneho prokurátora s krátkym zoznamom obvinení,“ tvrdí pre Politico jeden z britských právnikov, ktorý zastupuje viacerých ľudí na zozname. „Sankcie však musia mať konkrétny základ. Nemôžete len odobriť rozhodnutie jedného prokurátora,“ dodal.

Minulý rok napríklad Európsky všeobecný súd zrušil rozhodnutie Únie, ktorá potrestala srílanskú organizáciu Tamilskí Tigri. Súd politikom vyčítal, že rozhodnutie zaradiť skupinu medzi teroristické organizácie nespravili potom, ako vyhodnotili kvalitné spravodajské informácie, ale spoľahli sa len na „informácie získané z novín a internetu“.

Problémom je, že Únia nemá žiadnu spravodajskú službu ani vyšetrovateľov.

Musí sa preto spoliehať na informácie od členských krajín, alebo – ako v prípade Ukrajiny – vyšetrovateľov z krajín mimo Únie. Európskym politikom to však zatiaľ neprekáža.

V marci totiž štrnástim Ukrajincom predĺžili platnosť sankcií na ďalší rok. Zmeniť by to mohol až prípadný oslobodzujúci rozsudok ukrajinských súdov. Tak ako v prípade Alexeja Azarova, ktorého vyšetrovatelia prestali stíhať pre nedostatok dôkazov.