Denník N

Z najväčších miest sa za autobusovú stanicu nemusia hanbiť len Košice

Autobusová stanica Mlynské Nivy v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Autobusová stanica Mlynské Nivy v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava, Banská Bystrica či Martin sa svojimi autobusovými stanicami nemôžu chváliť. Pri pátraní po najškaredších staniciach Slovenska sme však našli aj niekoľko opačných príkladov

Slovenskí dopravcovia prevezú na prímestských a diaľkových autobusových linkách ročne takmer štvrť miliardy ľudí. Všetci musia niekde nastúpiť a vystúpiť.

Často sa to deje na autobusových staniciach, ktoré sú zlé pre cestujúcich, vodičov a aj pre obraz mesta. Pri hľadaní najhorších staníc sme často nachádzali tie isté chyby: stanice so zamknutými toaletami, prípadne bez nich, so zavretými stánkami s občerstvením, prípadne bez nich, stanice so zhrdzavenými prístreškami, kde je v zime zima a v lete horúco, kde zmoknete, keď prší, a kde sa delíte o priestor s asociálmi s litrovkou Milenky v ruke.

Niektoré stanice, kde zastavujú aj medzinárodné linky, sú v skutočnosti „búdkami“, ktoré len miestni dokážu odlíšiť od zastávky MHD. Namiesto autobusových staníc sú v mnohých mestách len akési pamätníky z vlnitého plechu.

Ale pozitívne príbehy autobusových staníc v niektorých mestách, do ktorých investovali najmä dopravcovia, naznačujú, že sa to dá. Je ich však žalostne málo – Košice, Dunajská Streda, Lučenec, Rimavská Sobota, Bytča…

V Košiciach svetovo

Košice ukázali Slovensku, že autobusová stanica nemusí byť hanbou mesta a prístreškom pre asociálov, kde sa človek bojí vkročiť. Pred vyše desiatimi rokmi dali do rekonštrukcie približne milión eur a hneď po otvorení ju označili za stanicu tretieho tisícročia.

Stanica „tretieho tisícročia“ nie je žiadny avantgardný unikát a väčšina ľudí, ktorí precestovali Európu smerom na západ, ani nelapá v Košiciach po dychu. Na Slovensku je však košická autobusová stanica svojou štandardnosťou neštandardná.

Autobusová stanica Košice. Foto - Jozef Žiaran
Autobusová stanica Košice. Foto – Jozef Žiaran

Je svetlá, priestranná, čistá, moderná, bezpečná. Má elektronické informačné tabule, čakárne, miesta na občerstvenie, internetovú kaviareň. Na bezpečnosť dohliadajú bezpečnostné kamery.

Miroslav Sambor si pamätá ešte starú autobusovú stanicu. Otvorili ju niekedy koncom sedemdesiatych rokov. Hovorí, že to tam vyzeralo zle. Prievan, v budove prespávali asociáli. „V podzemí boli spoplatnené verejné WC, ale niektorí používali podzemné podchody k nás­tupištiam,“ dodal.

Hanba Banskej Bystrice

Naopak, Banskú Bystricu, centrum stredného Slovenska, by mali diaľkové autobusy radšej obchádzať. Nedostavaná autobusová stanica je v havarijnom stave. Jediné pozitívum je betónový prístrešok otvorený zo všetkých strán, kde na cestujúcich aspoň neprší.

Žiadna elektronika, odchody autobusov na papierikoch s malými písmenami, klimatizáciu zabezpečuje vietor a inak nič. V Banskej Bystrici zastal čas niekedy v päťdesiatych rokoch a postojí ešte minimálne do konca budúceho roku. Dovtedy by mala zmiznúť z mesta stavba alebo skôr hanba „storočia“, ako miestni nazývajú stanicu.

Vizualizácia budúcej stanice v Banskej Bystrici.
Vizualizácia budúcej stanice v Banskej Bystrici.

Investor chce začať búrať už na jeseň tohto roku a na mieste pôvodnej stanice postaviť novú dvojpodlažnú budovu s obchodným centrom a parkoviskom za 17 až 18 miliónov eur. Autobusovú stanicu s 26 nástupišťami a výstupišťami spojí so železničnou krytý bezbariérový priechod.

Terajšiu autobusovú stanicu začali stavať ešte za socializmu v roku 1983. Pôvodne sa mala kapacitou priblížiť bratislavskej. Plochu pre autobusy dokonca otváral prezident Gustáv Husák, ale ani to jej nepomohlo.

Najprv chýbali peniaze, potom prišla revolúcia. Stavbu zakonzervovali a o autobusovej stanici sa rozprávalo pred každými komunálnymi voľbami. Všetci primátori sľubovali dostavbu, ale desaťročia sa nič nestalo. Postupne sa objavovali rôzne futuristické vízie, informácie o investoroch, dokonca aj termíny. Primátori odchádzali, skôr ako sa niečo zmenilo.

Socializmus v Bratislave

Autobusová stanica Nivy v Bratislave ponúka cestujúcim nielen prepravné služby, ale aj pohľad do histórie socializmu.

Turisti tu dostávajú najmä rady, aby každú chvíľu kontrolovali svoju batožinu, vlastne ju vôbec nespúšťali z očí.
Stanica, ktorá stojí takmer nezmenená už od roku 1983, čakala na svoju obnovu dlho. Investor HB Reavis tvrdí, že v ideálnom prípade získajú stále chýbajúce stavebné povolenie do roka a pol, výstavba by potom mala trvať najmenej tri roky.

Stanica v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stanica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najskorší termín otvorenia stanice by tak mohol byť až koncom roka 2019. Termíny však HB Reavis dával aj v minulosti, no nakoniec sa všetko vždy posúvalo. Napríklad aj nereálne dokončenie v roku 2010.

Za dlhou rekonštrukciou je podľa investora zložitý projekt a infraštruktúra v okolí, čaká, že povoľovanie bude naťahované pre drobnohľad verejnosti.

O niečo kratšie by mohlo trvať „poľudštenie“ stanice v Nitre. Dnes je to škaredá betónová pláň, pár starých prístreškov, niekoľko bufetov a už tradiční bezdomovci a žobráci.

V Nitre už sa rekonštruuje. Foto - TASR
V Nitre sa už rekonštruuje. Foto – TASR

Ale toto sa má po takmer štyridsiatich rokoch fungovania nitrianskej autobusovej stanice zmeniť.
Súkromný prepravca Arriva chce za dva milióny eur vybudovať nové prístrešky, bezbariérové vstupy a elektronické informačné systémy. S rekonštrukciou začal už v marci, trvať má asi rok a pol.

Z veľkej časti zostane priestor vybetónovaný, no chodníky a miesto pod prístreškami budú zo zámkovej dlažby, pribudne aj zeleň.

Cestujúci sa už nebudú musieť chaoticky vrhať pod kolesá, medzi nástupišťami budú môcť prejsť po priechode. Areál majú osvetľovať šetrnejšie LEDky.

Žilina, Trenčín, Martin

Žilinčania by si rozhodne zaslúžili niečo viac ako plechové prístrešky pre autobusy. Vyzerá to však tak, že najbližších desať rokov sa nič zásadne nezmení.

SAD Žilina stanicu kúpila pred rokmi od mesta a plánovala zásadnú prestavbu. Pred takmer desiatimi rokmi predstavili projekt novej stanice s novým terminálom, obchodným centrom, kinosálami, ubytovňou pre vodičov a parkoviskom pre 500 áut za vyše 33 miliónov eur, ale… Keď kupovali stanicu, splnili zmluvnú podmienku mesta, že zachovajú účel. Jednoducho povedané, autobusová stanica zostane stanicou.

Stanica v Žiline. Foto - autobusovastanica.sk
Stanica v Žiline. Foto – autobusovastanica.sk

Mesto prišlo neskôr s ďalšou podmienkou, že najprv musí urobiť generel. „Píše sa rok 2015, generel stále nie je, mesto schválilo pred rokom nový územný plán, kde presunuli autobusovú stanicu na Uhoľnú ulicu, a na mieste dnešnej stanice má byť parková zeleň. Odborníci predpokladajú, že veci by sa mohli pohnúť tak o desať rokov,“ konštatovala hovorkyňa Ivana Strelcová. Mestu predložili nový zámer dočasného riešenia.

Príkladom riešenia autobusových staníc v menších mestách je napríklad Bytča. SAD Žilina kúpila stanicu, zrekonštruovala a všetci sú spokojní. Ľudia aj vodiči. Rovnaký scenár pripravujú aj pre Vrútky. Požiadali mesto o predaj stanice započítaním pohľadávky. Poslanci zatiaľ nerozhodli.

V Trenčíne ohlásili výstavbu tranzitného terminálu s novou autobusovou stanicou v za 107 miliónov eur. Martinčania sú na tom horšie. V blízkej budúcnosti im nehrozí nič normálne.

Stanica v Martine. Foto - Daniel Vražda
Stanica v Martine. Foto – Daniel Vražda

Zostanú im dve autobusové stanice, presnejšie povedané, zhrdzavené prístrešky. Jeden pre prímestskú a ďalší pre medzinárodnú dopravu. Závan 19. storočia dotvárajú chýbajúce toalety a občerstvenie.

Zvolen má novú budovu

V žiadnom meste nie je horšia autobusová stanica ako v Banskej Bystrici, ale v mnohých vyzerajú podobne, a to nehovoríme len o malých mestách a mestečkách. Videli sme na vlastné oči. Prešli sme asi 90-kilometrovú trasu z Banskej Bystrice do Prievidze. Aj autobusové stanice.

O skanzene socializmu v Banskej Bystrici sme sa už zmienili. Ďalšia zastávka a prvé (aj posledné) príjemné prekvapenie je až v dvadsať kilometrov vzdialenom Zvolene.

zvolen
Autobusová stanica vo Zvolene. Foto – Daniel Vražda

Malá, ale nová budova na autobusovej stanici. Elektronické odchody autobusov, zamestnankyňa pomáha cestujúcim pri automate na predaj lístkov, bezplatná wifi, čisté WC, na bezpečnosť dohliada súkromná bezpečnostná služba a hliadkuje mestská polícia. Zastrešený priestor, odkiaľ odchádzajú autobusy, sa od socializmu nezmenil. Pravdepodobne pribudli len grafity.

O ďalších 25 kilometrov stojí autobus v Žiari nad Hronom. Od hlavnej štvorpruhovej cesty stanicu delí len nízke zábradlie. Prvé, čo vám napadne, že s deťmi by ste tam nechceli čakať na autobus ani desať minút. A nie len pre bezpečnosť. Smetné koše sú plné, smeti okolo. Náznakom tretieho tisícročia je kôš na triedený odpad. Presnejšie povedané, nápis, ktorý informuje, že niekedy tam bol.

Je sobota, jediný maličký stánok so zapekankami je zatvorený. Niekedy sa vraj dalo v Žiari občerstviť aj v kaviarni na druhom konci stanice, ale na nej je už nápis – na prenájom. Toalety sú po šiestej večer zatvorené.

V Handlovej. Foto - Daniel Vražda
V Handlovej. Foto – Daniel Vražda

V Handlovej čakajú ľudia na autobusy na nekrytých lavičkách pri ceste v strede mesta, pri kostole. O niekoľko metrov vyššie je bývalá autobusová stanica, ktorá je momentálne súčasťou rekonštrukcie námestia. Od terajšej sa líšila len tým, že cestujúci čakali v niekoľkých prístreškoch typu zastávka MHD.

V Prievidzi to vyzerá ako na väčšine autobusových staníc na Slovensku. Zastrešené nádražie s drôtenými lavičkami, ktoré minimálne chráni pred slnkom a dažďom. Nesporným pozitívom je čistota a novinkou pravdepodobne elektronická tabuľa s odchodmi a príchodmi autobusov a elektronické ukazovatele času a teploty vzduchu. Sociálne zariadenia sú čisté, ale dokonale skryté medzi stánkami s občerstvením.

Vráble. Foto - Daniel Vražda
Vráble. Foto – Daniel Vražda

Slovenský komfort – toalety a občerstvenie

Jozef Ďubek jazdí 25 rokov, z toho takmer polovicu na medzinárodnej linke Zvolen – Praha. Ľubomír Slovák jazdí osem rokov. Do Bratislavy, Košíc aj do Prahy. Obaja šoféri diaľkových autobusov zo Zvolena hovoria, že komfort na slovenské pomery je už to, keď na vás neprší, máte kam ísť na toaletu a občerstviť sa.

Dubek-plesaty Slovak - brada
Ľubomír Slovák (vľavo) a Jozef Ďubek. Foto – Daniel Vražda

V akom stave sú autobusové stanice na Slovensku?

Ďubek: Keď to zoberieme v priemere, tak to nie je pre cestujúcich až taký komfort. Je to ťažké, chýbajú toalety aj ďalšie veci. Ale štandardy na linke do Prahy spĺňa len niekoľko staníc. Zvolen, Uherské Hradište, Brno, Praha. V ostatných menších mestách je to slabšie. Zastávky sú prestrešené ako kde, niekde sú len zastávky.

Slovák: Myslím si, že väčšina zastávok je v takom stave, ako ich postavili v sedemdesiatych – osemdesiatych rokoch. Vývoj zastal a nedeje sa nič. Vyzerajú tak, ako keď ich postavili.

Povedali ste, že to nie je až taký komfort. Keby ste neboli šoféri, ale cestujúci, ako by ste sa cítili v tých staniciach?

Ďubek: Záleží na tom, aká je to zastávka. Či je prestupná a človek tam čaká dve hodiny na ďalší autobus, alebo príde päť minút pred odchodom. Ak čaká pár minút, tak zvládne každú zastávku, lebo je tam chvíľu. Ale ak čaká niekoľko hodín a nemá kde ísť na toaletu alebo občerstviť sa, to je zlé. Napríklad na mojej trase je stanica Trenčín v dosť zlom stave, ale vraj tam má byť nová. Toalety síce sú, ale na prvom nástupišti na vlakovej stanici. Ľudia musia prejsť tam, teoreticky sa môžu aj občerstviť.

Slovák: Zvolen je v poriadku, Brno tiež… Smerom na východ na Košice je úbohá Moldava nad Bodvou. Hlavne v nočných hodinách si to neviem dosť dobre predstaviť. Pamätám si jedného cestujúceho, ktorý potreboval ísť na toaletu a musel to nejako riešiť, lebo tam nebolo kde.

Predpokladám, že na Slovensku sa ťažko dá hovoriť o nadštandardných staniciach. Kde majú aspoň štandard?

Slovák: Smerom na východ sú na tom najlepšie Košice…

Najlepšie na východe alebo na Slovensku?

Slovák: Na východe. Na Slovensku neviem niečo nazvať najlepšie. Keď si zoberieme, že Bratislava je hlavné mesto, tiež to nie je žiadna výhra. Sú tam síce služby, ale keď cestujúci vystúpi, nie je to žiadny super pohľad. Na druhej strane, Praha tiež nie je na tom veľmi dobre. Hlavné mesto Čiech a na Florenci je to také dosť úbohé.

Ďubek: Florenc dosť brzdí to, že je v strede mesta a je to kultúrna pamiatka. Zastávky upravili, hlavná budova je pekná s klimatizáciou, internet… služby sú tam dobré.

Čo najviac chýba na slovenských autobusových staniciach?

Slovák: Komfort.

Čo je to komfort v slovenských pomeroch?

Slovák: Základné veci. Toalety, nejaká možnosť občerstvenia…

Ochrana pred dažďom, snehom, štyridsaťstupňovými horúčavami?

Ďubek: To je tiež problém. Žiar je aspoň čiastočne prekrytý, Handlovú prerábajú, ale boli tam presklené zastávky, kde sa ľudia piekli v horúčavách. Keď pršalo, cestujúci spolu so mnou pri nakladaní batožiny a nastupovaní mokli. Bánovce rekonštruovali pred niekoľkými rokmi, ale urobili tam len malinké zastávky, Trenčín – to je zlé… Napríklad Brno je tiež stará autobusová stanica, ale ľudia sú v suchu, keď by bol silný vietor, majú sa kam schovať v presklenej čakárni.

Slovák: Smerom na východ stoja diaľkové autobusy v Štítniku, pred Rožňavou. Neviem, či je to mesto alebo obec, ale tam je len kovové označenie, že zastávka, a to je všetko.

Je šanca, že sa v dohľadom čase niečo zmení?

Ďubek: Vidím to na dlho. Vždy je to o peniazoch.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie