Denník N

Aké boli prvé slobodné voľby

Počas kampane ma prekvapilo, že Bratislavu zaplavili plagáty lídrov VPN v podobe zvláštnych karikatúr. Tá moja bola „využitá“ pri následných antisemitských útokoch.

Ôsmeho a deviateho júna 1990 boli prvé slobodné voľby vo vtedajšom Československu. Ešte krátko predtým bola Verejnosť proti násiliu (VPN) občianskym hnutím. Rozhodnutie ísť do volieb ako politické hnutie sa rodilo za pochodu.

Za pochodu sa rodila aj kampaň a kandidátky. Väčšina spoluzakladateľov VPN z bratislavského koordinačného centra sa na ne netlačila. Podaktorí snívali o presune z kotolní do redakcií, z ilegality do ateliérov a vydavateľstiev, z podpalubia na palubu.

Pripadalo mi fajn, že sa na kandidátke VPN objavili Rómovia (Rómska nezávislá iniciatíva), liberálna Maďarská nezávislá iniciatíva, ekológovia. Boli však aj takí, ktorí sa chytali za hlavy a hovorili: „S týmto chcete vyhrať voľby na Slovensku?!“

Ako sociológ som čosi o životných dráhach občianskych a sociálnych hnutí vedel. Už tesne po novembri 89 som hovoril a písal o blízkom štiepení VPN na politické strany, nezávislé inštitúcie a pestré občianske a svojpomocné hnutia. A tešil som sa na návrat do akademického sveta. Boli, samozrejme, aj takí, čo mali o profesionálnu politickú dráhu záujem. Dobre, že boli. Väčšinou mi ich mená nič nehovorili, ale čo už. Žil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie