Nedeľná nekázeň: Aj v cirkvi potrebujeme dovolenku
Naozaj potrebujeme dovolenku. Vidieť niečo nové. Stretnúť iných ľudí. Viesť dialóg. Vzájomne sa rešpektovať. Nedeliť svet na „Božie deti“ a „deti sveta“.
Kamarát IT-čkár mi hovoril: „Ten rok 2020 si odinštalujem, asi má nejaký vírus.“ Hneval sa, lebo si robil na Facebooku test s možnosťami dovolenky a bol matematicky riešený tak, že vždy mu vyšlo číslo 5 – „budeš sedieť doma“. Dovolenky sú pritom mimoriadne dôležité nielen pre oddych tela, ale aj pre rozvoj ducha.
Nie je dobré sedieť len u seba, a to ani v duchovnom zmysle. Nato máme funkciu dialógu. Vychádzame z vlastného sveta a konfrontujeme sa s tým, čo si myslí druhý. Je dobré, ľudské a prospešné, ak dovolíme druhému, aby sa o nás vyjadroval a aby zaujal stanovisko k našim hodnotám.
Som prekvapený, ako napríklad v slovenských cirkvách úplne absentuje táto štedrosť. Vždy, keď v médiách nájdu čo i len štipku kritiky, sú nafučaní ako malé dieťa. A budú stále vyplakávať. No to už je taká doba, každý si musí do cirkvi kopnúť. Ale my to vydržíme. A hneď nasleduje model ježko. Obranné pichliače. A kto sa ma čo i len dotkne, toho popichám. A, samozrejme, na Boha máme patent len my, je členom nášho tábora.
