Slovensko-maďarské zmierenie na dva dni

SMK možno urobila taktickú chybu, ale memorandum pre predsedu vlády neobsahuje nič výnimočné.
Autor je právnik, odborník na ľudské a menšinové práva
Minulý týždeň prekvapil premiér Igor Matovič maďarskú komunitu na Slovensku štátnickým gestom: pozval stovku jej reprezentantov na recepciu pri príležitosti stého výročia podpisu Trianonskej mierovej zmluvy, kde vyjadril pochopenie pre negatívne pocity Maďarov vo vzťahu k tejto udalosti. To všetko v záujme slovensko-maďarského zmierenia.
Odvážny krok premiéra však dosiahol takmer opačný efekt, keď mu na stretnutí predstavitelia SMK predstavili memorandum s rôznymi požiadavkami Maďarov. Premiér nešetril ostrými slovami, hovoril o radikáloch a o napľutí do ruky. V podobnom zmysle sa vyjadrili všetky parlamentné strany.
Sú takéto reakcie k obsahu memoranda namieste? SMK možno urobila taktickú chybu, ale samotné memorandum neobsahuje nič výnimočné. Je to zoznam problémov, ktorý sa silno prelína s podobným zoznamom Mosta-Híd a ktorý dokonca tieto strany spolu s Okrúhlym stolom Maďarov na Slovensku schválili v roku 2012 ako takzvané menšinové minimum. Dá sa teda považovať za konsenzuálny alebo blízky konsenzuálnemu.
Celá udalosť poukazuje na vážny komunikačný problém, ktorý vyplýva z iného videnia sveta. Ak to bolo na niečo dobré, tak na to, aby sme sa z toho poučili.
Z pohľadu premiéra, ako aj ostatných slovenských politických aktérov sú maďarsko-slovenské vzťahy v súčasnosti ideálne a potenciálne konfliktné otázky sú len dve: odlišný pohľad na minulosť a možnosť, že niekto „rozdúchava národnostné vášne“, teda otvára otázky, ktoré vedú ku konfliktom. Premiér zo svojho pohľadu urobil odvážny krok k prekonaniu prvého problému, ktorý vyšiel nazmar, pretože v tej druhej otázke urobila SMK krok späť. Cíti sa teda urazený.
Z pohľadu Maďarov je však ich pozícia na Slovensku krajne nerovná. Keď ich premiér vyzval, „aby sme si povedali, kto má čo na srdci“, tak to pochopili presne ako súpis takéhoto zoznamu. Pre nich je totiž súčasný status quo, zdanlivo pokojný stav, zdrojom národnostných konfliktov. Pre nich je „rozdúchavaním národnostných vášní“ nie zrušenie Benešových dekrétov, ale ich potvrdenie. Každý deň, keď je zákon o štátnom jazyku účinný, je dňom neslobody.