Päť minút s umelou inteligenciou nahradí dve vyučovacie hodiny

Autor je informatik, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Počas 13-ročného obdobia experimentu, keď som pôsobil v základnej škole a učil som deti čítať za pomoci počítača, som mal možnosť navštevovať aj klasické hodiny čítania. Sledoval som, ako postupujú učiteľky.

Väčšinou hodina prebieha tak, že deti spoločne prečítajú text a následne sa k nemu robia aktivity. Spoločné čítanie je založené na striedaní sa detí pri čítaní. Jeden číta, ostatní počúvajú. Text si prečítajú touto formou jeden alebo dvakrát.

Ak je v triede zhruba dvadsať detí, väčšina túto časť hodiny iba „prepočúva“. Ak by malo každé dieťa prečítať celý text v trvaní okolo 5 minút, samotné čítanie všetkých detí by trvalo viac ako dve vyučovacie hodiny.

Námaha slabšieho čitateľa sa neoceňuje

V snahe rýchlejšieho napredovania nechajú učiteľky prečítať dlhšiu časť textu lepších čitateľov. Slabší sa dostanú len k čítaniu kratšej časti textu, pričom „trpí“ nielen celá trieda, ktorá, obrazne povedané, silou mysle „tlačí“ čitateľa, ale trpí hlavne čitateľ, ktorý pociťuje tento neviditeľný tlak.

Mal som možnosť sa s takými deťmi rozprávať a je zjavné, že tento spôsob negatívneho verejného porovnávania neznášajú. Dostávajú spätnú väzbu, že sú slabší, a to pred celou triedou.

Nevyberať takéto deti na čítanie však nie je riešením. Ako by sa potom zdokonaľovali?

Rozdiely v úrovni čítania sa veľmi ťažko dobiehajú