V OĽaNO sme slobodné spoločenstvo ľudí, nie sekta, hovoria najmladší a najstarší poslanec

Dominik Drdul (22) je najmladší a Ján Kerekréti (76) najstarší poslanec v parlamente. Obaja sú z OĽaNO a nemajú žiadne predchádzajúce politické skúsenosti.

Tvrdia, že aj keď je medzi poslancami OĽaNO množstvo rozdielov, ide im o spoločný cieľ. „Chceme, aby bol národ uspokojený, aby tu vládol blahobyt a aby sme šli dopredu. Nechceme na námestiach recitovať ‚Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,‘“ hovorí Ján Kerekréti.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo nevzali na vedomie správu ombudsmanky
• prečo sa podľa nich klub OĽaNO ani koalícia tak ľahko nerozpadne
• či sa v parlamente obnoví tradícia modlitebných stretnutí
• prečo OĽaNO nepovažujú za konzervatívnu stranu
• čo hovoria na premiérovu komunikáciu na Facebooku

Kedy a kde ste sa videli prvý raz?

Drdul: Myslím, že to bolo vo vinárni v Bratislave na stretnutí strany pred voľbami, kde bol aj Jožo Pročko.

Vedeli by ste predstaviť jeden druhého?

Kerekréti: Pán Drdul je študent, myslím, že študuje právo. Zopárkrát som ho počul vystupovať v parlamente.

Drdul: Janko Kerekréti sa angažuje v slovenskej evanjelickej cirkvi. Je najstarším slovenským poslancom, má 76 rokov. Máme veľmi veľa podobných názorov.

Čo máte spoločné?

Drdul: Obaja sme napríklad veriaci.

A čo vás rozdeľuje?

Kerekréti: Zatiaľ nemáme nič také, čo by nás rozdeľovalo. Kedysi som robil vedúceho evanjelickej mládeže a priznám sa, že plne súhlasím s Hviezdoslavom, keď hovoril: „Oj, mládež naša, tys’ držiteľkou rána.“ V určitom momente by malo staršej generácii záležať na tom, aby mládež prebrala zodpovednosť za budúcnosť.

Rozdielne ste hlasovali napríklad o správe ombudsmanky Márie Patakyovej. Pán Kerekréti hlasoval proti; pán Drdul, prečo ste sa zdržali?

Drdul: Aj keď ako právnik viem, že by som mohol vziať na vedomie aj niečo, voči čomu mám výhrady a v čom vidím nedostatky, tak nie vždy máte istotu, ako budete hlasovať. Hovorím to bez ohľadu na to, ako zle to vyznie. Niekedy je hranica medzi „za“, „proti“ alebo „zdržať sa“ veľmi krehká. Preto som sa rozhodol „zdržať sa“.

V klube ste nemali dohodu, ako budete hlasovať?

Drdul: Nie.

Pán Kerekréti, prečo ste hlasovali proti tomu, aby parlament vzal na vedomie ombudsmankinu správu?

Kerekréti: Pozorne som počúval, keď správu čítala. Akosi som však nemohol súhlasiť s tým, čo pani hovorila. Máme slobodu, takže som hlasoval proti. Myslím si, že môže pracovať ďalej a v budúcnosti dokázať, že dokáže veci zmeniť k lepšiemu.

Čo by podľa vás mala na svojej práci zmeniť?

Kerekréti: Mala by viac konať v prospech obyvateľov.

Robí toho podľa vás málo?

Kerekréti: Trocha málo. Nemohol som otvorene súhlasiť s tým, čo robila a ako robila.

Ako by ste hlasovali o témach, ktoré v spoločnosti vyvolávajú vášne? Ste za zachovanie trinásteho dôchodku?

Kerekréti: Samozrejme, som za to, aby trinásty dôchodok bol. Síce to stará vláda navrhla a schválila na poslednú chvíľu a nebolo to v rozpočte plánované, ale urobíme všetko, aby sme to pre ľudí, ktorí potrebujú viac peňazí, ponechali. Bol by som za.

Pán Drdul, vy by ste hlasovali za zachovanie trinástych dôchodkov?

Drdul: Okrem toho, že by som našim dôchodcom veľmi rád doprial, som poslancom, ktorý má zodpovednosť za všetkých voličov na Slovensku. Preto by bolo toto rozhodovanie veľmi ťažké. Uvedomujem si ekonomickú náročnosť tohto opatrenia a neviem sa stotožniť ani s tým, akým spôsobom bolo toto opatrenie prijaté. Bolo to na poslednú chvíľu, neboli splnené podmienky skráteného legislatívneho konania a navyše sa blížili voľby. Preto by som sa držal odporúčaní, ktoré by prišli od koalície, keďže som koaličným poslancom a mám zodpovednosť aj voči koalícii a jej súdržnosti. Samozrejme, každý z nás by rád doprial dôchodcom, ale keď si to raz nevieme dovoliť, nemôžeme im klamať. Tie peniaze nám nespadnú z neba. My si ich môžeme natlačiť v Národnej banke Slovenska, ale spôsobíme tým ekonomickú krízu alebo devalvujeme menu. Ak by som videl, že na to je priestor, tak by som hlasoval za; ak nie, tak proti.

Ste za povinné očkovanie pred nástupom detí do škôlky?

Drdul: Jednoznačne áno, pretože ide o ochranu verejného zdravia a o väčšinový záujem spoločnosti pred menšinovým záujmom slobodnej voľby. Prevažuje tu záujem na tom, aby sa v spoločnosti vytvorila kolektívna imunita proti niektorým ochoreniam.

Kerekréti: Máme tri deti a zúčastnili sme sa všetkých povinných očkovaní a neľutujem to. Pre budúcnosť by bolo rozumnejšie, opatrnejšie a bezpečnejšie, ak by očkovanie zostalo.

Ponechali by ste obedy pre deti zadarmo?

Kerekréti: Sú ľudia, ktorí nie sú odkázaní na obedy zadarmo. Pomáhajme tým, ktorí to potrebujú. Ak niekto zarobí dvetisíc alebo štyritisíc eur mesačne, nepotrebuje obedy zadarmo.

Drdul: Tiež som za adresnú pomoc. Aby obedy nekončili v koši a školám či vedúcim školských jedální by to zbytočne nezvyšovalo náklady na jedálne. Pod také niečo by som sa nemohol podpísať. Ak by sme pomáhali niekomu, kto to nechce, bol by to zbytočný štátny paternalizmus, ktorý nemá žiadne racionálne opodstatnenie.

V programovom vyhlásení vlády sa píše o zlepšení majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Richard Sulík o tomto návrhu hovoril ako o dočasnej náhrade za registrované partnerstvá. Boli by ste za?

Kerekréti: Ak chceme podporiť mladých ľudí, aby si zakladali rodiny, aby mali deti, aby mali zabezpečenú budúcnosť, mohlo by to zostať tak, ako je to teraz. Neviem, či by Slovensku pomohlo, ak by sme hlasovali za partnerov – dvoch mužov, dve ženy.

Takže by ste to nepodporili?

Kerekréti: Asi nie.

Pán Drdul?

Ak by šlo o úpravu majetkových pomerov pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti, nešlo by len o páry rovnakého pohlavia žijúce v jednej domácnosti. Ak by sa tým do rodinného práva zavádzal inštitút druh a družka, tak by som za niečo takéto nemal v demokratickom sekulárnom štáte problém hlasovať.

Aj keby tento inštitút počítal s tým, že nemusí ísť len o muža a ženu?

Drdul: Ak by tam bola analogická úprava pre rôzne páry, ja osobne by som s tým problém nemal. Takáto dohoda by však najprv musela vzniknúť v koalícii a musela by existovať aj dohoda na tom, že to koaliční poslanci podporia.

S koľkými ľuďmi z kandidátky ste sa poznali osobne aj pred voľbami?

Drdul: S viac ako tridsiatimi.

Kerekréti: Ak neberiem do úvahy obdobie pár týždňov pred voľbami, poznal som sa možno s desiatimi.

A tesne pred voľbami?

Kerekréti: Možno s 25. Párkrát sme sa stretli počas volebnej kampane.

Rozumiete obavám ľudí, ktorí očakávajú, že klub OĽaNO sa do konca volebného obdobia rozpadne?

Drdul: Jediné kluby, z ktorých už stihol ktosi odísť, bol Smer a ĽSNS. Samozrejme, rozumiem týmto obavám, v minulosti tam boli isté odchody. Títo poslanci však nikdy neprešli na druhú stranu brehu k opozícii.

Kerekréti: Pred voľbami som si všimol isté nadšenie, radosť, podnikavosť. Každý do toho dával všetko, čo mohol. Je pochopiteľné, že medzi tými 150, ktorí sa hlásili k OĽaNO, a medzi tými 53, ktorí uspeli, sú rôzni ľudia a majú rôzne názory a táto pestrosť patrí k životu. Nie sme kópie. To však neznamená, že nie sme schopní spolupracovať. Práve naopak. Grécky filozof v Aténach chodil po trhu a kričal: „Hľadám ľudí, ktorí by mi protirečili.“ Nehľadal lichotníkov. Vedel, že obohatiť ho môžu len kritici. Kritika je teda prirodzený a zdravý proces a sme ochotní kritiku prijímať. Najmä tú, ktorá je konštruktívna a posúva nás dopredu.

Koalícia to vydrží tiež? Tretina ľudí v prieskume povedala, že Matovičova vláda vydrží len rok.

Drdul: Týmto obavám nerozumiem, aj v kontexte toho, čo sme pozažívali doteraz. Aj keď, samozrejme, bude na nás, ako to dobačujeme.

Ako funguje kritika dovnútra strany? Je vypočutá?

Kerekréti: Áno, každý môže povedať čokoľvek, nato máme klub. Je tam veľa schopných mladých ľudí ochotných ísť dopredu. Nemám žiaden iný cieľ, len aby títo ľudia, ktorí sa dostali do parlamentu, k svojej práci pristupovali vážne, zodpovedne. To, že majú iné názory, je v poriadku. Cieľom však je, aby sme pomohli národu. Nechceme sa dožiť toho, aby sme tu začali spievať internacionálu „Ej, hor sa, sveta proletári, ej, hor sa, hladom mučení“. Chceme, aby bol národ uspokojený, aby tu vládol blahobyt a aby sme šli dopredu. Nechceme na námestiach recitovať „Hoj, mor ho! detvo môjho rodu“. Mnohí ľudia musia vyžiť z 200 alebo 250 eur mesačne.

Už ste stranu alebo jej členov za niečo na klube kritizovali?

Kerekréti: Na tomto svete ani na Slovensku nenájdeme dokonalých ľudí. Každý máme nejaké chyby a podstatné je, že keď sa zistí, že niekto niekde urobil chybu, aby si dal povedať a aby sme to vo vnútri, ako v dobrej rodine, vyriešili a urobili to inak.

Čo sa vám napríklad nepáčilo?

Kerekréti: Národ si napríklad všimol, že sme síce vytvorili zbierku a ponúkli pomoc tým najchudobnejším, ale že to trošku dlhšie trvá. Už tretí mesiac prispievame, ale ešte stále sa to nedostalo do rúk tých najchudobnejších. Áno, mohli sme byť rýchlejší, ale na druhej strane hľadáme ten najlepší spôsob, ako to rozdať tým, ktorí to naozaj potrebujú a nie sú podvodníkmi, lebo tých je všade dosť. Vo štvrtok sme napríklad hovorili o tom, ako to urobiť, aby tie peniaze čím skôr išli do rúk tých najbiednejších.

Pán Drdul, už ste stranu za niečo kritizovali?

Kritiku sa snažíme vyhodnocovať konštruktívne a snažíme sa komunikovať len tú kritiku, ktorú vieme pretaviť do konkrétnych zmien. Ak niečo trvá pridlho alebo ak si myslíme, že sa niečo nekomunikuje správne, máme právo sa na klube ozvať a ja toto právo aj využívam. Nie každý konflikt je deštruktívny, niektoré sú aj konštruktívne, a tých je zatiaľ väčšina.

O čo napríklad išlo?

Drdul: Ak dovolíte, nebudem vynášať interné záležitosti z nášho klubu, nebolo by to korektné voči našim partnerom ani voči koalícii.

Z klubu OĽaNO odišlo v predchádzajúcich volebných obdobiach množstvo výrazných tvárí. Alojz Hlina, Veronika Remišová, Viera Dubačová, Anna Verešová. Premýšľali ste nad tým, prečo odišli?

Kerekréti: Pán Hlina je z KDH.

Predtým bol v OĽaNO.

Kerekréti: Aha, tak. Ja som s ním o tejto téme nehovoril, ale KDH sledujem už roky a mrzí ma, že niektorí ľudia urobili chyby. Zavčasu som ich upozornil na to, že je to na hraniciach únosnosti a na hranici vypadnutia z parlamentu. Nebrali to dosť vážne, podcenili to, a tak sa stalo, že sú mimo parlamentu.

Prečo podľa vás z OĽaNO odišlo toľko známych tvárí?

Kerekréti: Trocha tomu rozumiem. OĽaNO povedalo v posledných rokoch veľa kritických právd voči bývalej vláde a nebolo to jednoduché. Ale ukázalo sa, že nikto z Obyčajných ľudí alebo aj z iných strán netrafil klinec po hlavičke tak ako predseda Matovič.

Pán Drdul, nebáli ste sa, že aj vy budete mať po čase so stranou a s jej predsedom také vážne konflikty ako pán Hlina či pani Remišová, a budete musieť odísť?

Nikto z nás nemôže v každom okamihu života predpokladať, čo život prinesie. Problémy prídu a niektoré sa podarí vyriešiť za pochodu. Pri iných zvažujete, či je to pre vás únosné alebo nie. A keď títo konkrétni ľudia vyhodnotili, že to pre nich nie je únosné, majú právo odísť. Nie je problém, ak niekto odíde. Problém by bol, ak by nemali možnosť odísť.

Ako to myslíte?

Drdul: Svedčilo by to o tom, že sme sekta, že máme príliš silnú stranícku disciplínu alebo sa v našej strane deje niečo choré. Sme slobodné spoločenstvo ľudí, ktorí s nami chcú byť. A keď s nami niekto nechce byť, nevidím žiaden problém v tom, aby využil svoje ústavné právo a zvolil si zoskupenie, ktoré mu vyhovuje.

Ak porovnáme tohtoročnú volebnú kandidátku s kandidátkou spred štyroch rokov, má len 28 rovnakých mien. Prečo sa podľa vás ľudia v OĽaNO tak rýchlo menia?

Drdul: Poznám OĽaNO dlhodobo. Je to spôsob, akým robí politiku. Igor Matovič bol veľakrát kritizovaný, že sa uňho ľudia tak rýchlo menia, ale vďaka tomu do politiky priniesol množstvo podnetných, dobrých a kvalitných ľudí, ktorí si pozakladali vlastné strany, prípadne sa stali členmi iných politických zoskupení a obohatili politickú pluralitu na Slovensku. Otázkou teda je, či je to vlastne problém. Ja v tom nič tragické nevidím.

Keď premiér Matovič vystúpil v Národnej rade, dostal od svojich poslancov dlhý a nadšený potlesk postojačky. OĽaNO v takýchto situáciách môže pôsobiť viac ako premiérov fanklub než ako klub obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Ako to vnímate vy?

Drdul: Jedna rovina je politická komunikácia, druhá rovina je ľudská komunikácia. Bolo by asi čudné kandidovať za niekoho, s kým nesympatizujem a s čieho hodnotami sa vo väčšine prípadov nestotožňujem. To by asi bolo niečo choré alebo patologické. Priznávam, niektoré prejavy sa ľuďom môžu javiť ako príliš nadšené, príliš uniformné, príliš OĽaNO. Nikdy to však nie je tak, že nám niekto povie, aby sme mu zatlieskali, lebo sa to patrí. Všetko sú to spontánne záležitosti, a preto v tom problém nevidím.

Niektorým starším ľuďom toto tlieskanie pripomenulo zjazdy komunistickej strany. Pán Kerekréti, ako to vnímate vy?

Kerekréti: Viackrát som pripomenul aj v tomto parlamente, že jedna vec je demokracia, ale každá demokracia potrebuje aj disciplínu. Zato, že nás je 53, tak to neznamená, že každý môže konať, ako mu napadne. Komunistická strana mala v minulosti určitú zásadu, že ústredný výbor sa na niečom dohodol, medzi sebou a bez médií si povedali, čo uznali za vhodné, odhlasovali si to a až potom vyšli na verejnosť, že takto sme sa dohodli. Určitá disciplína musí byť. Aj dnes a aj v tomto parlamente.

Rozhodovanie v OĽaNO by sa však asi nemalo podobať na rozhodovanie v komunistickej strane.

Kerekréti: To určite nie.

Drdul: Ani sa nepodobá, lebo je tam prvok slobody.

V klube OĽaNO je viac strán – Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola. Snažia sa poslanci týchto strán samostatne za niečo lobovať?

Drdul: Tie strany do volieb išli s nejakou demokratickou dohodou a podmienky akceptovali. Nevšimol som si, že by tam boli natoľko odstredivé tendencie, že by to naštrbovalo integritu klubu.

Stále v klube vystupujú ako samostatné strany?

Drdul: Dokážu sa postaviť za spoločnú vec. Cesty máme možno trocha iné, ale cieľ je spoločný.

Ako sa tvorilo programové vyhlásenie vlády? Spolupracovali ste na ňom?

Drdul: Veľmi aktívne som na ňom participoval, pretože mám na starosti oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím. Veľmi si cením, že ministri OĽaNO a aj ďalší ľudia, ktorí na vyhlásení pracovali, zohľadňovali moje podnety a pripomienky, ako napríklad konkurencieschopnosť zamestnancov so zdravotným postihnutím na trhu práce. Moje pripomienky boli zohľadnené ako reforma kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia a rôzne iné prospešné zmeny smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu. Ja som bol veľmi spokojný.

Pán Kerekréti, spolupracovali ste na ňom aj vy?

Nemal som možnosť zúčastňovať sa jeho tvorby. Skôr som sa pred niekoľkými rokmi snažil budovať pozitívnejší, lepší program s cieľom, aby sme boli jednotnejší. Pretože Slováci majú tendenciu k nejednotnosti.

Čo to znamená, že už roky sa snažíte tvoriť lepší program? Predtým ste vôbec neboli v politike.

Kerekréti: Je dôležité, aby nás nerozdeľovalo to, že niekto je kresťan, liberál, tradičný. Ak niekto chce urobiť niečo pre národ, mal by zabudnúť na to, že je katolík, evanjelik alebo baptista. To je druhoradé.

Čo ste pre to urobili?

Kerekréti: Roky v parlamente organizujem modlitby za vládu, za parlament, za národ. Ak chceme byť zodpovední, tak bez ohľadu na to, k akej cirkvi alebo skupine patríme, nám musí ísť o národ, o väčšinu.

Odkedy v parlamente organizujete modlitebné stretnutia?

Kerekréti: Na začiatku nám s ich vznikom pomohol Jožko Mikloško, to bolo veľmi dávno. Nedávno som našiel zásady modlitieb z roku 2006, takže už je to aspoň pätnásť rokov. Keď KDH v roku 2016 vypadlo z parlamentu, nemali sme už takú veľkú podporu.

Ako tie modlitebné stretnutia vyzerali?

Kerekréti: Stretli sme sa v niektorej miestnosti, podľa toho, ktorá bola práve voľná, prečítali sme si zopár veršov z Biblie, také, ktoré sa nejakým spôsobom týkali vlády a vládnutia. Potom bolo dve alebo tri minúty ticho a potom sa k tomu mohol každý pár vetami vyjadriť. Stredobodom pozornosti bola vždy vláda, parlament, aktuálne problémy.

Organizujete ich dodnes?

Kerekréti: S predsedom parlamentu som sa dohodol, že v tom budeme pokračovať.

Zúčastní sa ich aj pán Kollár?

Kerekréti: Súhlasil s tým, že môžeme v týchto stretnutiach pokračovať. Dohodli sme sa, že v stredu 12:15 až 12:45 si vyberieme voľnú miestnosť a budeme sa stretávať. Bez ohľadu na stranícku alebo náboženskú príslušnosť. Nebudeme hovoriť o tom, čo nás rozdeľuje, ale o tom, čo nás spája.

Kto sa bude týchto stretnutí zúčastňovať?

Kerekréti: Poslanci, asistenti.

A konkrétne?

Kerekréti: Keď sme naposledy zvolali takéto náhodné stretnutie, prišlo asi dvadsať ľudí. Napríklad pani Záborská, pán Vašečka, pán Szőllős. Sú tam aj nejaké nové mená, ale nepoznám všetkých naspamäť.

Pán Drdul, na začiatku rozhovoru ste povedali, že ste veriaci. Budete sa týchto stretnutí zúčastňovať?

Nevidím problém v tom, že by som ich občas svojou prítomnosťou poctil, zatiaľ som o tom však nepremýšľal.

Pán Drdul, hovoríte o sebe, že ste mierny konzervatívec; pán Kerekréti, vy ste roky pôsobili v evanjelickej cirkvi. Charakterizovali by ste OĽaNO ako konzervatívnu stranu?

Kerekréti: Ako centristickú stranu. Sme poctivé stredové hnutie, ktoré dáva priestor obom častiam politického spektra a navonok sa snaží v prvom rade profilovať ako autentické protikorupčné hnutie. Boj s korupciou je pre nás alfa a omega.

Rozumiete tomu, že zvonka môže OĽaNO vyzerať ako konzervatívna strana?

Drdul: Môže tak pôsobiť, ale máme tu aj ľudí hlásiacich sa k liberalizmu. Som presvedčený, že to vždy dokážeme zladiť tak, aby sa ani jedna strana necítila ukrivdená. Vždy, keď má niekto pocit, že určitý názorový prúd prevyšuje, má možnosť to komunikovať a jeho výhrada je braná na vedomie a je zohľadňovaná.

V politike však ide o to, aby nejaká skupina získala väčšinu a podarilo sa jej tak presadiť jej ciele.

Drdul: Pre nás je základnou politickou pozíciou túžba priniesť na Slovensko paradigmatickú zmenu v boji s korupciou, očistiť slovenskú justíciu a verejnú správu.

Rozumiete výhradám niektorých liberálnejších ľudí, ktorí sa obávajú, aké zmeny dokážu v nasledujúcich štyroch rokoch presadiť poslanci v súčasnej Národnej rade?

Drdul: Táto diskusia je úplne legitímna. Otázkou je, nakoľko je realistická a akú veľkú podporu budú mať v parlamente niektoré návrhy zákona. Plus existuje koaličná zmluva, podľa ktorej nemôže byť ako poslanecký návrh predložené nič, s čím by štvorkoalícia nevyjadrila súhlas na koaličnej rade. Aj zákonodarná iniciatíva poslancov je preto v záujme udržania koalície usmerňovaná. Koaličná zmluva je verejne dostupná a jej text je známy. Je v nej jasne napísané, že poslanecké návrhy zákonov sa schvaľujú na koaličnej rade.

Pán Kerekréti, vy v parlamente organizujete modlitebné stretnutia. Rozumiete tomu, že liberálnejší ľudia sa môžu báť nasledujúcich štyroch rokov?

Kerekréti: To, či niekto je kresťan alebo nie je kresťan, je sloboda každého človeka, ktorú nám dáva Pán Boh. Bolo nesprávne, keď sme v minulosti robili kresťanský terorizmus.

O ktorom období hovoríte?

Kerekréti: O minulosti.

Napríklad o vojnovom slovenskom štáte?

Kerekréti: Nie. O dávnej histórii. Toto my neplánujeme robiť a ani by to nebolo správne. Cieľom konzervatívcov a kresťanov v politike v súčasnosti je, aby tu zavládol poriadok, pokoj, láska, porozumenie a blahobyt pre všetkých. Nie sme tu nato, aby sme presadzovali niečo proti národu. Liberáli sa nás podľa mňa nemusia báť. Tak ako sa ani ja nebojím liberálov.

Pán Kerekréti, v minulosti ste sa zúčastňovali aj stretnutí kresťanských poslancov, ktorí sa snažili presadiť aspoň čiastočný zákaz interrupcií. Oponovali ste im, že zákaz nie je riešením. Dajú sa presvedčiť?

Už v minulom parlamente som dvom alebo trom poslancom poslal svoje zásady týkajúce sa interrupcií…

… aké zásady?

Kerekréti: Že zákonný zákaz interrupcií by nebol správny a neviedol by k cieľu, pretože by hrozili dve veci. Zvýši sa interrupčná turistika a ženy budú za interrupciou cestovať do zahraničia a na Slovensku sa začnú robiť ilegálne interrupcie. To tu už bolo, nič nové pod slnkom. S týmto ja rozhodne nesúhlasím. Ale som proti interrupciám, a preto urobme všetko pre mladé dievčatá, pre manželstvá, pre rodiny, aby ich ľudia nemuseli podstupovať. Pomôžme im sociálne, umožnime im utajený pôrod, podporme ich finančne, výchovou. Pán Boh neodstrelil Adama a Evu za to, že si vzali zakázané ovocie. Kain zabil Ábela, ale Pán Boh ho neodstrelil za to, že zabil svojho brata. Keď však čosi urobíme, nesieme za to následky. Ak je manžel neverný manželke, nesie si za to následky. Ak je manželka neverná manželovi, takisto si nesie následky.

Darí sa vám poslancov presviedčať, že zákaz nie je cesta?

Kerekréti: Zatiaľ áno. Minule som s radosťou zachytil vyjadrenia pani doktorky Záborskej, ktorá tiež povedala, že nechce ženám obmedzovať toto právo. Tak ako mňa nikto nemôže nútiť, aby som bol celý život slobodný alebo sa stal mníchom či farárom, tak isto to platí aj opačne. Nikto nemôže druhého človeka nútiť do toho, aby sa oženil alebo aby mal rodinu. Takto je to podľa mňa najsprávnejšie a najdokonalejšie.

Veľa sa v posledných dňoch diskutovalo o videách ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, na ktorých hovorí o svojej skúsenosti s vierou a svojich duchovných zážitkoch. Ako na vás pôsobilo, keď tvrdil, že hovoril cudzími jazykmi a fyzicky cítil prítomnosť Boha?

Kerekréti: Pán Mazurek v parlamente hovoril, že ak je pán Krajči v parlamente na základe proroctva austrálskeho pastora, tak je to sektárstvo. Ja mám však pre týchto ľudí pripravených 17 kusov Biblií. Proroctvo, prorok, falošný prorok, verný prorok – to sú pojmy známe 4000 rokov a po celý ten čas to tu funguje. Ak nezdvihnem 200 kíl, neznamená to, že to nie je možné. Alebo ak nerozumiem biochémii, neznamená to, že biochémia neexistuje.

Drdul: Vždy treba zohľadňovať kontext, kedy, ako a komu boli tieto slová povedané. To, že pán Krajčí je praktizujúci kresťan, je jeho právo, ktoré mu garantujú zákony Slovenskej republiky. Nie je na tom vonkoncom nič zlé.

Krajčí povedal aj: „Som presvedčený, že evanjelium máme priniesť do sveta biznisu, médií, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a aj do politiky.“ Súhlasíte s ním?

Drdul: Pán Krajčí určite myslel hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v evanjeliu a na ktorých nevidím absolútne nič zlé, kontaproduktívne alebo škodlivé pre spoločnosť. Ide totiž o všeľudské hodnoty. Aj sekulárne právne poriadky sú postavené na hodnotách ako láska, vzájomná tolerancia, individuálna sloboda jednotlivca, ktorá sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého jednotlivca. Nevidel som v profesionálnych vystúpeniach pána Krajčího žiadny náznak toho, že by jeho osobné presvedčenie škodlivým spôsobom zasahovalo do odborného výkonu jeho funkcie a že by tým sprostredkovane dochádzalo k obmedzovaniu práv a oprávnených záujmov iných osôb.

Človek môže slobodne prežívať svoju vieru a zároveň vykonávať politický mandát. Ak by sme s tým nesúhlasili, tak by sme vlastne tvrdili, že do politiky smú ísť len sekulárni ľudia, a to už by bola neopodstatnená diskriminácia na základe vierovyznania.

Kerekréti: Treba povedať, že evanjelium je po slovensky radostná zvesť. A náš národ bez ohľadu na to, čomu ľudia veria a ako žije, tú radostnú zvesť veľmi potrebuje. Pred voľbami som hovoril, že len čo by sme dodržiavali iba päť slov z desiatich Božích prikázaní (nezabiješ, nezosmilníš, neukradneš, neoklameš, nepožiadaš), tak nevieme, čo je to problém. Ekonomika, vzťahy, blahobyt a spokojnosť. Problémom je, že miliardy sa rozkradli a došlo aj k vraždám.

Pri Krajčího výrokoch bolo najproblematickejšie to, že na svojich prednáškach a v rozhovoroch delil ľudí pracujúcich pre štát na veriacich a neveriacich. Povedal: „My, ako Boží ľud, sme všetky pozície (v politike, vo verejnom živote – pozn. red.) prepustili ľuďom, ktorí nepoznajú Boha, a to je niečo, čo satan vyhľadáva. Lebo satan chce mať moc a chce tú moc cez svojich ľudí ovládnuť. Je knieža tohto sveta. Jednoznačným riešením a duchovným bojom je to, že my ako Božie deti máme zodpovednosť za krajinu, v ktorej žijeme, a nemôžeme to dopustiť.“ Krajčí teda hovorí, že Boží ľud musí obsadiť pozície v politike, aby ich neprenechali satanovi. Je takéto vyjadrenie prípustné?

Drdul: Aj tu je veľmi dôležitý kontext. Pán Krajčí sa na videu prihováral veriacim ľuďom a nehovoril to verejne náhodným okoloidúcim. Nehovoril to ako minister zdravotníctva počas výkonu úradu – hovoril to ako človek, praktizujúci kresťan, na stretnutí so svojím spoločenstvom.

Je v poriadku svojmu spoločenstvu hovoriť, že musíme obsadiť úrady, lebo inak ich prenecháme satanovi?

Drdul: Obsadiť ako obsadiť. Určite nemysleli násilnú okupáciu úradov. Mysleli to tak, že hodnoty, na ktorých sa všetci dohodneme, že sú prospešné, by sme mali vnášať do života spoločnosti a tým ju robiť lepšou. Nie ľuďom tieto hodnoty nanútiť, ale svojimi činmi a životom spoločnosti ukazovať, ako vieme byť dobrí a prospešní, a nechať spoločnosti možnosť inšpirovať sa tým.

Pán Krajčí odvolal šéfa Národného ústavu detských chorôb a vedením nemocnice poveril človeka, ktorý má blízko ku kresťanským spoločenstvám. Ak sa takéto veci budú stávať častejšie, bude to problém?

Drdul: Pán minister určite pozná dôvody na odvolanie pána riaditeľa. Ak chce robiť koncepčné zmeny naprieč systémom, musí mať v kľúčových funkciách ľudí, ktorým dôveruje.

Ak bude viacero nových dosadených ľudí z kresťanských spoločenstiev, budete to považovať za problém?

Drdul: Ich viera bude irelevantná, ak si budú svoju funkciu vykonávať riadne, profesionálne a správne. Ak by sa však naozaj ukázalo, že jeho viera ho determinuje natoľko, že neopodstatnene uprednostňuje ľudí kresťanského vierovyznania len pre ich vieru, vnímal by som to ako problém. Takáto prax sa však neukazuje, takže tento problém nie je aktuálny.

Kerekréti: Nezabudnime, že kresťanstvo hovorí o láske, o radosti, pokoji, trpezlivosti, zhovievavosti, pokore. Kto toto môže odsudzovať? Veď ak budeme takto konať, budeme správni kresťania a správni ľudia. Potom nebudú problémy s krádežou či so zabíjaním.

Mnohé z tých vlastností sú vlastné aj nekresťanom.

Kerekréti: Určite áno. Netvrdím, že všetci nekresťania alebo menej aktívni kresťania musia byť bezcharakterní, nečestní, podvodníci, zlodeji a vrahovia. To som nikdy nepovedal a ani som nepočul, že by to niekto hlásal.

V jednom z videí Krajčí spájal okultizmus a jogu. Dotklo sa to mnohých ľudí, ktorí jogu cvičia, a žiadali od Krajčího ospravedlnenie. Mal sa podľa vás ospravedlniť alebo to inak vysvetliť?

Kerekréti: Možno vysvetleniu nevenoval dostatok pozornosti. Jedna vec je totiž cvičenie a druhá vec je duchovná orientácia. Telesné cvičenie nikomu nezaškodí. Plus tu existuje more iných duchovných smerov – celý svet, všade, kam sa pohnete, narazíte na nejaké náboženstvo, na šamanov, pohanské náboženstvá, je to veľmi pestré, ani všetky nepoznáme.

Pozornosť púta aj netradičná komunikácia premiéra Igora Matoviča na Facebooku. Povedali ste si pri niečom, že tak toto už je trocha za čiarou?

Kerekréti: Sám hovorí, že keď cestuje alebo má trocha času, odreaguje sa tým, že si pozrie, čo je nové, a potom na to spontánne reaguje. Priznám sa, že niekedy je riziko dávať všetko, čo mi napadne, na Facebook, lebo o hodinu už sa mi to môže zdať nesprávne. Aj on otvorene povedal, že sa takto odreagoval a nevyšlo to najlepšie. Som však rád, že sme sa k súčasnej kríze postavili vážne, slušne, pokorne, vecne a že sme k tomu nepristúpili ako premiér Boris Johnson v Británii, ktorý potom sám ochorel, a aj jeho krajina zle dopadla, alebo ako americký prezident Donald Trump, ktorý tvrdil, že to nič nie je. Správali sa arogantne a nezodpovedne. Ak by to povedal nejaký nezodpovedný pubertiak, tak dobre. Ale od hlavy štátu je takéto nezodpovedné konanie neprípustné.

Pri premiérovi Matovičovi ste si ešte nikdy nepovedali, že toto už prepískol?

Kerekréti: Jeho Facebooku som sa veľmi nevenoval, takže sa k tomu neviem zodpovedne vyjadriť. Dávam si pozor na to, aby som sa k ničomu, čo nemám preštudované a overené, nevyjadroval. Takže žiadne dohady.

Drdul: Pán premiér sám povedal, že v niektorých prípadoch by bol dnes opatrnejší. Ja to vidím rovnako. Na druhej strane, tá zmena, ktorá prišla po voľbách, sa deje v každej oblasti života a aj v spôsobe, ako sa robí politika a ako sa o nej komunikuje. Je za tým bezprostrednosť a povaha pána premiéra, ktorá podľa reakcií na Facebooku nemá potenciál niekoho vážne poškodiť.

Premiér si robil žarty napríklad aj z postavy hlavného hygienika. Keď mu jeden z fanúšikov navrhol, aby hygienik Ján Mikas začal chodiť do posilňovne, Matovič odpísal: „Dáme mu voľnú vstupku, respektíve v jeho prípade radšej dve.“ Toto je prijateľné?

Drdul: Pánovi premiérovi natoľko verím a natoľko ho poznám, že som presvedčený, že by si nedovolil niečo takéto odkomunikovať, ak by vedel, že sa to hlavného hygienika dotkne. Hovorím to aj preto, že pán premiér s hlavným hygienikom spolu v poslednom čase trávia dosť času, a teda sa podľa mňa poznajú dostatočne dobre na to, aby premiér vedel odhadnúť, čo sa pána hygienika dotkne a čo nie. Verím tomu, že úmyslom pána premiéra nie je poškodiť osobu pána hygienika.

Nemôže to znižovať dôveryhodnosť Jána Mikasa?

Drdul: Toto si absolútne nemyslím. Za pána hygienika hovorí to, ako vykonáva svoj úrad, a to, ako sa vyjadruje k téme ochrany verejného zdravia.

Nemohla sa jeho poznámka dotknúť ľudí, ktorí majú nadváhu?

Drdul: Toto posúdiť neviem. Som človek, ktorý má rád tvrdší humor, a tento prah mám trocha posunutý. Verím, že pán premiér je natoľko zodpovedný, že vie posúdiť, čo si môže voči pánovi Mikasovi dovoliť a čo nie.