Autorka správy o duševnom zdraví: Liekmi nahrádzame nedostatok lekárov, na pacienta majú 16 minút
Lucia Grajcarová pripravila na Útvare hodnoty za peniaze analýzu situácie s duševným zdravím na Slovensku. Máme málo lekárov a mali by sme doň investovať aspoň 170 až 230 miliónov eur. Na to, že duševnou poruchou trpí viac ľudí ako kardiovaskulárnymi ochoreniami, sa tomu venuje málo pozornosti.
Ako vyzerá život človeka s duševnou poruchou?
Duševná porucha negatívne ovplyvňuje emócie človeka, jeho myšlienky, správanie a schopnosti. Zasahuje aj do vzťahov s ostatnými. Ľudia s duševnými poruchami majú častejšie fyzické ochorenia, najčastejšie kardiovaskulárne, poruchy metabolizmu, ale aj autoimunitné ochorenia. Celkovo majú slabšiu imunitu. Majú tiež horší životný štýl – viac fajčia, častejšie užívajú psychotropné látky a pijú alkohol. Dožívajú sa nižšieho veku, v priemere o sedem a pol roka.
Zvyšuje sa u nich aj riziko, že si nenájdu alebo stratia zamestnanie, a znižuje sa možnosť, že si nájdu opätovne prácu. Sú viac práceneschopní a majú nižší výkon na pracovisku. Je u nich tiež vyššia pravdepodobnosť, že nedokončia školskú dochádzku, a majú horšie výsledky vo vzdelaní. S duševnými poruchami je spojená vyššia miera chudoby, ktorá môže byť príčinou, ale aj dôsledkom.
Ak niekto pochádza z chudobného prostredia, má vyššiu pravdepodobnosť, že bude trpieť duševnou poruchou?
Presne. Je to rizikový faktor na rozvinutie duševnej poruchy. Ľudia z horších sociálnych podmienok permanentne riešia existenčné problémy, čo vytvára každodenný toxický stres. Ten zhoršuje fyzické aj duševné zdravie.
V správe o duševných chorobách, ktorú ste pripravili, sa píše, že podľa Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti veľa pacientov napríklad nevie rozoznať panický záchvat od infarktu a volá drahú záchrannú službu namiesto toho, aby zvolili lacnejší a účinnejší spôsob upokojenia sa. Na druhej strane pacientov s fyziologicky nevysvetliteľnými ťažkosťami, z ktorých mnohé sú psychicky podmienené, lekári odosielajú na drahé vyšetrenia u rôznych špecialistov, psychológ či psychiater je často až poslednou voľbou. V Spojenom kráľovstve sa náklady na zbytočnú somatickú liečbu pacientov s psychickou poruchou odhadujú na jedno percento HDP. Čím to je, že psychické zdravie nie je vnímané ako to, čo by sa malo preveriť medzi prvými?
Hlavný dôvod je, že historicky sú duševné ochorenia spájané so silnou stigmou, ktorá sa prejavuje aj v medicíne. Lekári mimo psychológie a psychiatrie často nie sú dostatočne vzdelaní a nevedia rozoznať, že ide o duševné poruchy. Navyše, aj pre istotu posielajú pacientov na diagnostické vyšetrenia, aby zistili, čo im je. Mnohokrát ani nezistia, čo je príčina. Nechcú pacienta stigmatizovať a posielať ho k psychiatrovi. Samotní lekári niekedy nevedia alebo nechcú pacienta takto liečiť. Dôvodom môže byť aj to, že nemajú na pacienta dostatok času – toto je problém najmä u všeobecných lekárov. Zároveň môže byť príčinou aj slabá dostupnosť psychiatrov a psychológov, za ktorými by pacienta poslali. Tým dochádza k odkladaniu riadnej liečby pacienta alebo k nej nikdy nepríde. A zároveň dochádza k plytvaniu zdrojmi.
Vieme na Slovensku správne liečiť duševné poruchy?
Existuje moderná liečba, z dát vidíme, že najčastejšie sa predpisujú lieky. Tie sú všeobecne veľmi účinné. Na druhej strane psychoterapia sa používa málo. Pritom je rovnako účinná a v mnohých prípadoch vhodnejšia ako lieky. Má aj menej nežiaducich účinkov. V zahraničí je v štandardných postupoch pri niektorých diagnózach preferovaná ako prvá voľba liečby, najmä pri úzkostných a depresívnych poruchách alebo aj nespavosti. Ľudia, ktorí trpia nespavosťou, často dostanú lieky na spanie, výskumy pritom
