Štát zverejnil utajovanú štúdiu o novej nemocnici za štvrť miliardy

Stav nemocníc na Slovensku nie je podľa štúdie uskutočniteľnosti, ktorú pripravili spoločnosti Ružička Csekes a EY, dobrý, a to nielen z hľadiska stavu budov, ale aj liečby.

„Slovenské nemocnice zaostávajú za nemocnicami vyspelých krajín vo využívaní najnovších poznatkov o poskytovaní služieb a sú znevýhodnené pre nedostatok finančných zdrojov na zavedenie nových možností diagnostiky a liečby,“ píše sa v štúdii, ktorú štát v piatok odtajnil a zaplatil za ňu viac ako 800-tisíc eur.

Staré a stratové

To, že budovy nevyhovujú a majú aj viaceré technické nedostatky, podľa štúdie spôsobuje aj malé využívanie lôžok, ktoré bolo v roku 2013 podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií 70 percent. Využívanie lôžok pre akútnych pacientov je podľa štúdie „výrazne pod priemerom vybraných európskych krajín“.

Priemerný vek nemocníc u nás je 44 rokov, a aj preto vytvárajú dlhy už pri bežnej prevádzke. „V súčasnej podobe je infraštruktúra zdravotnej starostlivosti ekonomicky neudržateľná,“ píše sa v štúdii. Biznis model štátnych nemocníc podľa nej generuje v prípade väčšiny týchto nemocníc stratu, preto väčšina z nich nedokáže pokryť bežné prevádzkové náklady.

Ako je na tom najväčšia nemocnica?

Štúdia bližšie hovorí o stave najväčšej a najviac zadlženej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá sa skladá z piatich zariadení.

Ročne sa podľa štúdie zvýši dlh tejto nemocnice o takmer 50 miliónov eur. Keďže manažment nemocnice tvrdí, že dnes pracuje blízko svojej maximálnej kapacity, nádej na zlepšenie podľa nich vysoká nie je. Tržby by sa teda dali zvýšiť len v prípade zvýšenia cien výkonov od poisťovní. „Tie sú v súčasnosti výrazne nad slovenským priemerom,“ dodávajú autori.

Ku koncu roka 2013 vykázala nemocnica dlh takmer 80 miliónov eur. Takmer 25 miliónov z toho sú faktúry po lehote splatnosti – vyše 180 dní, a dlh voči Sociálnej poisťovni a iným poisťovniam – 47 miliónov.

„Bude musieť byť pokrytý stabilizačným grantom zo štátneho rozpočtu, rovnako ako v roku 2011,“ konštatuje analýza.

Budovy sa rozpadávajú

Tri z piatich budov nemocníc – na Kramároch, v Starom meste a Ružinove potrebujú podľa štúdie okamžité investície na zabezpečenie celistvosti budov a vyriešenie najzávažnejších bezpečnostných rizík. Štúdia spomína padajúcu omietku z budov, rozpadávajúce sa betónové časti budov, zastarané elektrické prípojky a olovené potrubia v Starom Meste, celkové zanedbanie a nedostatočnú údržbu.

„Veľká časť nemocnice Kramáre bola postavená v 60. rokoch minulého storočia, a aj pre obmedzenú údržbu a modernizáciu v priebehu životnosti budov je na konci svojho funkčného cyklu,“ uvádza štúdia. Nemocnica Staré Mesto na tom nie je lepšie – je stará, má veľmi zastaranú kanalizáciu – rúry a potrubia a elektrické zariadenia, veľmi zlú logistiku v rámci areálu a navyše nevýhodnú polohu v centre mesta s veľmi zlým prístupom pre autá.