Ako 21. storočie zaskočilo Slovensko
Počas pandémie sa naplno ukázalo, že náš štát a jeho predstavitelia nepremýšľajú úplne v medziach 21. storočia.
Autor študuje na Cambridgeskej univerzite
V júli roku 1945 napísal americký inžinier Vannevar Bush správu Veda, nekonečná hranica (Science, the Endless Frontier) pre vtedajšieho prezidenta Harryho Trumana. Bush, vedúci vedeckého výskumu, ktorý spojencom pomohol vyhrať vojnu, rozpoznal potenciál, ktorý môže mať veda na zlepšenie životov bežných ľudí, a upozorňoval Trumana na potrebu podporovať vedu a vedome ju prepojiť s priemyslom tak, aby to podporovalo smerovanie krajiny a jej hospodársky rast.
Jeho text a odporúčania sa stali základným kameňom toho, čo vytvorilo dnešnú modernú ekonomiku Spojených štátov, respektíve jej najprosperujúcejšie časti. San Francisco a Boston mali univerzity a veľa múdrych ľudí, no ich veľký rast nastal v ekonomických ukazovateľoch až počas studenej vojny s rastom vojenského a biotechnologického výskumu, ktorý na seba naviazal ďalšie výskumné centrá, štedro financované armádnymi výskumami.
Počítače, mikročipy či lieky a chemické produkty začali vytvárať čoraz viac pridanej hodnoty a bohatstva, a to aj bez extrémne tvrdej práce zamestnancov – ako to dovtedy bolo napríklad v prípade textilného priemyslu v New Yorku či strojárskeho priemyslu na americkom stredozápade.
Z tejto skúsenosti sa poučili krajiny východnej Ázie ako Japonsko či Južná Kórea, a tak sa napríklad zo Samsungu – spoločnosti, ktorá začínala predajom sušených rýb a neskôr pracích prostriedkov – stal jeden zo svetových lídrov v inováciách v elektronike.
Stredná a východná Európa sa po liberalizácii priemyslu zapojila do svetového hospodárstva vďaka výrobným centrám nadnárodných spoločností. Na tieto filiálky zahraničného automobilového a strojárskeho priemyslu sa neskôr napojilo veľa malých dodávateľov, ktorí však len málokedy vychádzajú z domácich vedeckých poznatkov.
Naša ekonomika sa v posledných rokoch približovala Západu a niektoré naše spoločnosti ako Aeromobil alebo GA Drilling robia výskum na svetovej úrovni, ktorý sa snažia priamo využívať v biznise. No tieto firmy sú stále primalé na to, aby mali reálny vplyv na celú ekonomiku.
Ekonomická, nie účtovnícka výzva
Od divokých 90. rokov, ktoré mnohých ľudí do istej miery oprávnene zbavili akejkoľvek nádeje v schopnosť štátu riadiť čokoľvek, sa u nás ustálila dogma o tom, ako hospodársky rast prichádza so zlepšením podnikateľského prostredia. Táto priama úmera je mylná – keby hospodársky rast závisel len od znižovania regulácií a zlepšovania podnikateľského prostredia, krajiny ako Gruzínsko či Severné Macedónsko, ktoré sú viac než desaťročie pred nami v rebríčku Svetovej banky Doing Business, by museli zákonite byť pred nami aj vo výkonnosti ekonomiky, čo sa nedeje.
Štát sa vzdal úlohy ovplyvňovať smerovanie krajiny a uzavrel sa do limitov „účtovníckej ekonómie“, keď jediné, čo sa považuje za ekonomickú politiku, je zvyšovanie či znižovanie daní, odvodov alebo prípadne sociálnych benefitov. To však v 21. storočí v súťaži na celosvetovej úrovni nebude stačiť.
Pretože rozvoj štátu nie je len účtovnícka záležitosť o oprávnenosti výdavkov. Tu je potrebná vízia, chápanie komplexnosti lokálneho a medzinárodného kontextu a hlavne komplexné politiky naprieč odvetviami, ktoré budú dávať jasné motivácie jednotlivým hráčom na ekonomickom poli. Na to je
