Denník N

Žena, ktorá chytila Ratha: Prví politici sú obvinení, pre ďalších to môže byť výstraha

V prokuratúre je kľúčové mať správnych ľudí na správnych miestach, hovorí Lenka Bradáčová. Foto – Vojtěch Marek, Hospodářské noviny
V prokuratúre je kľúčové mať správnych ľudí na správnych miestach, hovorí Lenka Bradáčová. Foto – Vojtěch Marek, Hospodářské noviny

Znechutenie Čechov z korupcie už nemohla ignorovať ani vláda. Zrejme aj vďaka tomu sa v prokuratúre dostali k slovu nové tváre, opisuje „český recept“ na úplatky pražská žalobkyňa Lenka Bradáčová.

Ak sa dnes Slovensko a Česko v niečom výrazne odlišujú, je to vyšetrovanie korupcie. Zatiaľ čo na Slovensku sa v posledných rokoch neobjavil pred súdom žiadny vysokopostavený politik, českí vyšetrovatelia si už trúfli obžalovať hneď niekoľko „veľkých rýb“. Symbolom tohto ťaženia sa stala štátna zástupkyňa LENKA BRADÁČOVÁ, ktorá rozbiehala aj prípad Davida Ratha a v súčasnosti sa snaží reformovať Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe, ktoré malo donedávna povesť „zametača káuz“.

Českí žalobcovia dostali pred súd Davida Ratha, viaceré vojenské nákupy i bývalú šéfku premiérovho kabinetu Janu Nagyovú. Môžeme vám závidieť boj proti korupcii?

Neviem, či je správne hovoriť o tom, že by ste nám mali čo závidieť. To, čo spomínate, je pravda. Na druhej strane ten takzvaný boj proti korupcii už budí rozpaky v časti politikov alebo časti médií. Objavujú sa otázky, či nedochádza ku kriminalizácii niektorých jednaní, ktoré nie sú trestné. Takže na tú vec sa dá pozerať z rôznych uhlov. Nemám rada to slovo „boj“. Snažíme sa jednoducho čo najlepšie robiť svoju prácu.

Na Slovensku sa za posledných desať rokov neobjavil pred súdom žiadny vplyvný politik. V Česku ste v tomto ďalej. Ako ste sa k tomu dopracovali?

Tých podstatných momentov vidím niekoľko. V prvom rade nám vyrástla generácia štátnych zástupcov, ktorá nastupovala niekedy na začiatku tisícročia. Medzi nimi sa objavili viaceré osobnosti, ktoré majú výborné predpoklady pre prácu dobrého štátneho zástupcu.

Ktoré to sú?

Predovšetkým ide o ľudí, ktorí sú odborne zdatní, morálne pevní a odvážni. A majú aj to, čomu hovorím vnútorná sloboda. To znamená, že sa dokážu sami rozhodovať medzi dobrým a zlým riešením a neboja sa zodpovednosti.

Zvonku to však vyzerá, že vám stačilo do čela dosadiť správneho človeka. Koncom roku 2011 sa najvyšším štátnym zástupcom stal Pavel Zeman. Nedlho po jeho menovaní sa rozbehlo vyšetrovanie tých najzávažnejších prípadov.

To nie je úplne pravda. Keď som ešte pôsobila ako námestníčka krajského štátneho zástupcu v Ústí nad Labem, tiež sme riešili napríklad korupciu istého sudcu alebo zneužívanie európskych dotácií. Navyše tie veľké kauzy majú nejakú zotrvačnosť a dôkazy v nich sa zbierajú mnoho mesiacov. Skôr by som povedala, že najvyšší štátny zástupca sa začal obklopovať žalobcami z mladšej generácie a začal im dávať šancu.

Takže nebolo treba robiť veľké zmeny v zákonoch alebo v štruktúre štátnych zastupiteľstiev?

Keby ste sa ma spýtali pred pár rokmi, či sú dôležitejšie konkrétne osoby alebo pravidlá, tak by som možno povedala, že je to päťdesiat na päťdesiat. Dnes si dovolím tvrdiť, že kľúčoví sú práve ľudia, ktorí v tej štruktúre pôsobia. Pokiaľ by ste aj mali dokonalú normu, ale chýbali by vám vhodné osobnosti, tak sa ďaleko nedostanete.

Akú úlohu hral v Česku spoločenský dopyt po tom, aby sa začala naplno vyšetrovať korupcia?

Tento, ako hovoríte spoločenský dopyt, súvisel s tým, ako sa menila kriminalita. Ešte v 90. rokoch bol organizovaný zločin spojený s násilnou kriminalitou alebo sa sústredil na banky či investičné fondy. Potom prišiel vstup krajiny do Európskej únie a s tým súvisiace čerpanie európskych fondov. Odrazu sa začalo prerozdeľovať veľké množstvo verejných peňazí. Organizovaný zločin začal prenikať do oficiálnych štruktúr štátu, aby sa ľahšie k týmto peniazom dostal. Lenže naraz to už prerástlo prípustnú mieru, ktorú bola verejnosť ochotná tolerovať.

Jednoducho to naštvalo bežných ľudí?

Povedala by som, že to ovládnutie verejných zákaziek už bolo natoľko zjavné, že verejnosť začala oveľa silnejšie volať po zmene. A môžem sa domnievať, že toto volanie následne ovplyvnilo politikov pri rozhodovaní, aby na post najvyššieho štátneho zástupcu menovali človeka, ktorý prišiel zvonku a mal iné myslenie (Pavel Zeman pred svojím menovaním pôsobil v Haagu a bol odstrihnutý od domáceho diania – pozn. red.).

Aká je situácia dnes? Vyzerá to, že ste na dobrej ceste.

Myslím si, že áno. Vidím to aj podľa toho, keď chodievam prednášať právnym čakateľom. Aj medzi nimi som si všimla množstvo sľubných uchádzačov.

Lenka Bradáčová (roč. 1973) vyštudovala Právnickú fakultu na pražskej Univerzite Karlovej. Začínala ako žalobkyňa v Litoměřiciach, v roku 2003 nastúpila ako námestníčka Krajského štátneho zastupiteľstva v Ústi nad Labem. V roku 2012 bola menovaná do čela Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Okrem toho prednáša na Justičnej akadémii a pôsobí ako prezidentka Únie štátnych zástupcov. Foto - Česká televize
Lenka Bradáčová (roč. 1973) vyštudovala Právnickú fakultu na Univerzite Karlovej. Začínala ako žalobkyňa v Litoměřiciach, neskôr nastúpila ako námestníčka Krajského štátneho zastupiteľstva v Ústí nad Labem. V roku 2012 bola menovaná do čela Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Okrem toho prednáša na Justičnej akadémii a pôsobí ako prezidentka Únie štátnych zástupcov. Foto – Česká televize

Vy ste ešte počas pôsobenia v Ústí nad Labem rozbiehali kauzu exposlanca a šéfa Stredočeského kraja Davida Ratha. Ste napätá, aký bude rozsudok?

Skôr ho očakávam so zvedavosťou. Je známe, prečo sa ten prípad tak naťahuje, a väčšina Čechov je v tejto chvíli zvedavá skôr na to, či už ten rozsudok skutočne padne (Rath sa niekoľkokrát ospravedlnil z pojednávania a pripravil si niekoľkohodinovú záverečnú reč – pozn. red.). Ináč žiadne väčšie prekvapenie nečakám, pretože ten spis poznám a súd už v prípade niekoľkých spoluobvinených vyniesol rozsudok o vine.

Ten prípad pôsobí veľkolepo. Davida Ratha ste sledovali pol roka, nahrali ste hodiny odposluchov, zapojili ste stovku policajtov a zatkli ste ho vo chvíli, keď preberal peniaze. Bol to váš najväčší prípad?

Bol to skôr len najznámejší prípad. Viete, napríklad to množstvo zapojených policajtov je povesť, ktorá sa prevzala z obhajoby pána obvineného, ktorý hovoril o masívnom nasadení polície. Na tom prípade v skutočnosti pracovalo sedem detektívov. A myslím, že aj vďaka tomu nedošlo k úniku informácií a podarilo sa to trestné konanie dokončiť.

David Rath bol – ako to hovorili české médiá – prvou „veľkou rybou“, ktorú polícia zatkla. Keď ste na tom prípade pracovali, brali ste to tak, že práve vy chytíte tú prvú veľkú rybu?

Vnímali sme to skôr z iného pohľadu. Museli sme si dávať o to väčší pozor, aby sme neurobili nejakú procesnú chybu, pretože šlo o poslanca parlamentu. To by mohlo mať pre celý prípad fatálny dosah. Dokonca sme museli analyzovať ústavu, aby sme vedeli, ako postupovať pri zadržaní ústavného činiteľa.

Nedlho po zatknutí Davida Ratha vás menovali do funkcie pražskej vrchnej žalobkyne. Boli by ste vo funkcii aj bez tejto kauzy?

Myslím si, že áno. Trochu mi to pripadá tak, že celé moje pôsobenie pred touto kauzou býva niekedy zabudnuté. Ale aj predtým som pôsobila napríklad v pozícii prezidentky Únie štátnych zástupcov, istý čas som bola aj poradkyňou ministra spravodlivosti. Na Ústeckom kraji sme zase mali za sebou rad úspešných káuz. Podarilo sa nám postaviť dobrý tím, čo je vec, o ktorú sa snažím aj tu v Prahe. To je u štátnych zástupcov podstatné, práve tá tímová hra, na rozdiel od sudcov, ktorí rozhodujú individuálne.

David Rath (v strede) pri začiatku pojednávania spolu s ďalšími hlavnými aktérmi kauzy: Petrom Kottom a Kateřinou Pancovou. Foto – Česká televize
David Rath (v strede) pri začiatku pojednávania spolu s ďalšími hlavnými aktérmi kauzy: Petrom Kottom a Kateřinou Pancovou. Foto – Česká televize

Vaše menovanie do súčasnej funkcie sa stalo politicky citlivou otázkou. Krátko predtým bol odvolaný vtedajší minister spravodlivosti Jiří Pospíšil. Čím si vysvetľujete, že sa z toho stala politická hra?

O mne bolo známe, že som mala v pláne tento úrad zmeniť. Možno s tým to bolo spojené.

Teraz ste už vo funkcii tri roky. Podarilo sa vám to?

Myslím, že sa nám podarilo tento úrad zmeniť predovšetkým personálne. Keď som sem prichádzala, pražské vrchné štátne zastupiteľstvo bolo monolitom, ktorý zdedil veľkú časť ľudí ešte z federálnej generálnej prokuratúry alebo zo zrušenej vojenskej prokuratúry. Tunajší žalobcovia boli z rovnakej generácie, časť z nich bola v dôchodkovom veku. To sme potrebovali zmeniť. Niektorí kolegovia následne odišli pod ťarchou disciplinárnych konaní, niektorí odišli po dohode. To mi dalo možnosť priviesť nových ľudí.

Aké dosahy majú tieto zmeny na českých politikov a úradníkov, ktorí napríklad rozhodujú o verejných zákazkách? Prišli o pocit, že sú nedotknuteľní?

V ideálnom prípade sa dostaneme do situácie, keď si všetci títo aktéri budú uvedomovať, že na nich platia zásady rovnosti a spravodlivosti. Môžem sa domnievať, že pokiaľ majú pred sebou príklady, že na niektorých už dopadlo trestné stíhanie, budú úplne inak hľadieť aj na to, ako majú dodržiavať pravidlá riadneho hospodára.

Začatie trestného stíhania ešte nemusí znamenať, že človek je vinný.

Samozrejme, je potrebné, aby sa s názorom štátneho zástupcu stotožnil aj súd. Platí však zásada, že pokiaľ má súd pochybnosti o vine, tak obžalovaného oslobodí. Táto zásada je úplne legitímna a nepochybne takéto prípady ešte budú. Podstatné však je, že takéto rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené, aby verejnosť vedela, prečo sa tak stalo.

Asi najviac kritiky si českí štátni žalobcovia vypočuli pre kauzu poradkyne premiéra Jany Nagyovej, ktorú riešia vaši kolegovia v Olomouci. Pre ňu padla vláda, pritom ani po dvoch rokoch nebol nikto odsúdený. Je kritika namieste?

Zneužitie bezpečnostnej služby v akejkoľvek krajine je problémom (Jana Nagyová podľa žalobcov využívala vojenské spravodajstvo na súkromné účely, súd prvého stupňa ju však oslobodil – pozn. red.). Lenže z pohľadu verejnosti sa táto podstata začala vytrácať. Stalo sa tak pod dojmom z môjho pohľadu nešťastnej tlačovej konferencie, ktorá nasledovala po uskutočnení tej veľkej razie.

Na tejto tlačovke žalobcovia aj riaditeľ takzvaného protimafiánskeho útvaru informovali o priebehu tej akcie. Prečo mala byť nešťastná?

Na tej konferencii sa hovorilo o tom, že bolo zaistených niekoľko kilogramov zlata, objavili sa tam všeobecné výrazy o klientelistických väzbách. Vzbudili sa nereálne očakávania. Pokiaľ by sa pozornosť sústredila len na tú podstatu, teda na zneužívanie tajnej služby, dojem z celej kauzy by mohol byť iný.

Nemáte obavy, že táto kauza teraz oslabí dôveru v štátnych zástupcov?

Kauza stále nie je skončená. Odpoviem na to trochu všeobecne: úlohou každého štátneho zástupcu je dokazovať, že si dôveru zaslúži, takže z toho strach nemám.

Keby sme to teda zhrnuli: čo by Slovensko mohlo z príkladu Česka odpozorovať?

Dovolím si hovoriť za seba. Ja som kedysi ako začínajúca štátna zástupkyňa v Ústí nad Labem dostala šancu. To je univerzálny liek: dávať šancu mladým, talentovaným. Nečakať na to, že sa sami presadia cez rôzne prekážky.

Neukazuje však český príklad, že táto zmena musela prísť hlavne zhora?

Ale všetko nie je len o tých najvyšších poschodiach. Ako tridsaťročná som nastúpila do funkcie námestníčky krajského štátneho zastupiteľstva, čo bolo vtedy nevídané. A naraz som dostala priestor na to, aby som aj na tomto ohraničenom území realizovala svoje vízie. Je to jednoducho o hľadaní talentovaných ľudí a dávaní im priestoru na ktorýchkoľvek úrovniach.

Ako v Česku fungujú žalobcovia

Česká republika v polovici 90. rokov opustila systém prokuratúr, ktorý pozná Slovensko, a premenila ich na štátne zastupiteľstvá. Tento systém je decentralizovanejší – český najvyšší štátny zástupca nemôže na rozdiel od generálneho prokurátora vstupovať do „živých káuz“ ani ich odoberať prokurátorom na nižších stupňoch.

Česká štruktúra je zároveň atypická v tom, že je štvorstupňová. Okrem okresných (resp. obvodných) štátnych zástupcov, krajských štátnych zástupcov a Najvyššieho štátneho zastupiteľstva má i akýsi medzičlánok v podobe Vrchných štátnych zastupiteľstiev v Prahe a Olomouci. Tie okrem iného vykonávajú dohľad nad krajskými zastupiteľstvami a samy dozorujú vyšetrovanie najzávažnejších prípadov korupcie a finančnej kriminality, pri ktorých je predpokladaná škoda väčšia než 150 miliónov korún. Vrchných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh najvyššieho štátneho zástupcu.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie