Denník N

Menšiny na Slovensku by mali mať samosprávny orgán, hovorí odborník na ľudské práva Fiala-Butora

János Fiala-Butora. Foto - archív J. F. B.
János Fiala-Butora. Foto – archív J. F. B.

Dedičstvo Benešových dekrétov by sme prekonali, ak by štát kompenzoval poškodených, a to nielen jednotlivcov, ale aj komunity, hovorí právnik a ľudskoprávny odborník János Fiala-Butora.

Nemusíme hovoriť o tom, či treba zrušiť Benešove dekréty, ale o tom, ako riešiť ich dodnes pretrvávajúce právne následky, myslí si právnik János Fiala-Butora, ktorý sa ako odborný poradca zúčastnil na konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Bosits proti Slovensku. Ide o spor, v ktorom slovenské súdy rozhodli o konfiškácii majetku na základe Benešových dekrétov. Rozhovor vznikol pre Pozsonyi podcast Denníka N.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol nedávno v neprospech Slovenska v spore, ktorý súvisel s Benešovými dekrétmi. Sťažovateľovi Miklósovi Bositsovi chcel štát skonfiškovať majetok podľa Benešových dekrétov pre maďarskú národnosť jeho predchodcov. Štrasburský súd však posudzoval len spravodlivosť konania a o konfiškácii bude rozhodovať prvostupňový súd na Slovensku. Čo si myslíte, môže tento súd rozhodnúť tentoraz v prospech Miklósa Bositsa?

Prvostupňový súd bude vo veľmi ťažkej situácii. Jednak je viazaný názorom Najvyššieho súdu, podľa ktorého mali majetok skonfiškovať, ale máme tu aj rozhodnutie zo Štrasburgu, podľa ktorého rozhodnutie Najvyššieho súdu vzniklo v nespravodlivom konaní. Obidve rozhodnutia naraz nemôžu aplikovať. V takomto prípade by podľa vnútroštátnych noriem mali sledovať rozhodnutie Najvyššieho súdu, preto podľa mňa rozhodnú v prospech konfiškácie.

Pán Bosits však môže argumentovať výsledkom konania v Štrasburgu.

To zrejme aj urobí a tým sa súd dostane do skutočne komplikovanej situácie. Ale aj keď rozhodnú v jeho prospech, štát sa môže odvolať a nakoniec sa môže vec skončiť zase na Najvyššom súde, kde asi nerozhodnú inak, ako to už raz urobili. Hoci to nemôžeme vylúčiť.

Riešil už Európsky súd pre ľudské práva otázku, či sú konfiškácie podľa Benešových dekrétov v súlade s európskym ľudskoprávnym dohovorom?

Takúto vec ešte nie. Mohol riešiť iba konfiškácie z minulosti, keď dotknutá strana namietala. Stanovisko Slovenska v takýchto prípadoch bolo vždy také, že ide o uzavreté veci, ktoré súčasné právne pomery neovplyvňujú. Táto vec je nová a významná v tom, že aj keď štrasburský súd nerozhodol o samotnej konfiškácii, počas procesu sa zistilo, že slovenské súdy odoberajú na základe Benešových dekrétov majetky ešte aj v 21. storočí. To znamená

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie