O hlasoch v hlave

Autor je spisovateľ

Kedysi dávno, keď ešte v Kamerune nezúrila občianska vojna a dalo sa tam pomerne pohodlne cestovať, som sa v jednej krčme v Bamende zoznámil s miestnym štamgastom, najcharizmatickejším charizmatikom široko-ďaleko. Bol populárnou postavičkou, akýmsi talizmanom podniku, na ktorého majiteľ, barmani ani hostia nedali dopustiť. Bavili sa na ňom, uťahovali si z neho, ale zároveň sa s ním s úctou vítali a lúčili.

Za každú fľašu piva sa stal podnikovým rozhlasom i televíziou, nikomu neprekážali jeho pomočené nohavice a spotená košeľa. Jeho spontánny prúd reči, v ktorej sa zlievali náhodne zachytené, poprekrúcané fakty s Bibliou a jemne halucinačným komentárom plným skomolenín a novotvarov, bol zárukou zábavy a plnej terasy. Pri jeho absurdných slovných spojeniach by sa Ionesco pýril v zahanbení a závisti. Iné krčmy mali tanečníkov, čarodejníkov alebo hulákajúce aparatúry, tu rozprával King.

Krčma stála oproti baptistickému kostolu. King si tam ráno do sýtosti zaspieval a len čo sa po bohoslužbe brána otvorila, už stál na terase a dával svoje kázanie. Prezradil mi, že jeho kroky vedie Duch Svätý alebo, ak chcem, anjel strážny, čo je vlastne niečo podobné v menšom, jeho myšlienková individualizácia.

Vysvetlil mi, že anjel strážny mu každý deň pomáha, dáva mu vnuknutia, vďaka nemu vie, čo je správne a ako sa zachovať. Nikdy ho nevidí, ale počuje ho zreteľne, hlas má podobný zachrípnutej speváčke. Napríklad má chuť