Matej Ondrišek
Bol najvplyvnejším švédskym politikom 20. storočia a je považovaný za architekta súčasného Švédska. Olof Palme bol pre svoje ľavicové idey jedným z najpopulárnejších švédskych premiérov, no zároveň mal aj množstvo odporcov.
Napriek tomu odmietal ochranku a často ste ho mohli stretnúť v uliciach Štokholmu ako úplne bežného človeka. „Mohli ste sa s ním porozprávať. Bola v tom určitá intímnosť,“ opisoval pre Guardian švédsky etnológ Jonas Engman.
Palme pri sebe nemal ochranku ani 28. februára 1986, keď sa uprostred noci spolu s manželkou Lisbeth vracal domov z kina. K dvojici zozadu pristúpil muž v tmavom kabáte, jediným výstrelom usmrtil Palmeho a ďalším zranil jeho manželku.
Vražda populárneho politika šokovala Švédsko a 34 rokov zostávala záhadou, polícia v rámci vyšetrovania vypočula tisíce ľudí a podľa Reuters sa k vražde priznalo 130 ľudí.
Rozsiahle pátranie po vrahovi sprevádzalo množstvo teórií, medzi inými napríklad zapojenie CIA, sprisahanie tajných služieb viacerých krajín vrátane Juhoafrickej republiky v ére apartheidu alebo atentát kurdských separatistov.
Vrah si vzal život
Švédske úrady teraz zverejnili nové informácie o vražde, z ktorej podozrievajú muža menom Stig Engström. V prípade spočiatku figuroval ako svedok a médiá ho nazývali „The Skandia man“, pretože pracoval v poisťovni Skandia.
Engström bol jedným z dvadsiatich ľudí, ktorí sa v ten večer pohybovali na ulici, kde Palmeho zastrelili. Polícia ho za podozrivého začala považovať až v roku 2017, keď prípad prevzal prokurátor Krister Petersson.
Vyšetrovatelia si myslia, že bol vrahom, pretože jeho svedectvá sa úplne odlišovali od ostatných, Engström dokázateľne klamal a v inkriminovaný večer spĺňal opis vraha. Žiaden z ostatných svedkov ho navyše na mieste činu nevidel, Engström pritom sám seba označoval za kľúčového svedka.
„Spôsob, akým sa správal, zodpovedá správaniu vrahov,“ povedal podľa BBC Petersson. Pre rozporuplné svedectvá Engströma v čase vraždy polícia vyradila z okruhu svedkov. Keďže si však v roku 2000 vzal život, úrady ho nemôžu trestne stíhať a vyšetrovanie ukončia.
„Engström bol členom streleckého klubu a bol súčasťou kruhov kritických voči Palmemu. Mal problémy s alkoholom a peniazmi,“ povedal podľa denníka Svenska Dagbladet prokurátor Petersson.
Petersson a šéf osobitnej vyšetrovacej skupiny Hans Melander sa na stredajšej tlačovej konferencii zhodli, že Engström je vrahom, no nemajú forenzný dôkaz, ktorým by ho spojili s vražednou zbraňou.
„Nemáme jasný dôkaz, ktorý by Engströmovi vložil do ruky vražednú zbraň,“ povedal Petersson podľa Svenska Dagbladet.
V rámci vyšetrovania preskúmali 788 zbraní, ale žiadna sa nezhodovala s nábojnicami objavenými na mieste činu. Engström teda nikdy nebude na súde usvedčený ani očistený.
Švédi sú rozčarovaní, píše novinárka
Po rokoch najrôznejších teórií nejde o veľmi prekvapivý záver. Engströma ako vraha už pred dvoma rokmi označil švédsky novinár Thomas Pettersson a s touto verziou súhlasí aj syn Olofa Palmeho Mårten Palme.
Rozhodnutie úradov v krátkosti analyzovala na stránkach BBC britská novinárka Maddy Savagová, ktorá žije v Štokholme a píše o severských krajinách. Tvrdí, že Švédi zostali po tlačovej konferencii trochu rozčarovaní.
„Súčasný švédsky premiér Stefan Löfven raz opísal zlyhania pri vyšetrovaní vraždy Olofa Palmeho ako „otvorenú ranu“ vo švédskej spoločnosti. Ale vyhlásenie, že prokurátori veria, že identifikovali vraha, nemusí stačiť na to, aby vymizli desaťročia trvajúce pocity neistoty obklopujúce smrť jedného z najvplyvnejších švédskych a svetovo uznávaných lídrov,“ píše Savagová.
„Keďže sa neobjavili žiadne nové forenzné dôkazy a stopy po zbrani, mnohí sa pýtajú, prečo vyšetrovateľom trvalo tak dlho, kým prišli so záverom, ktorý sa zakladá z veľkej časti na svedeckých výpovediach Stiga Engströma a ďalších svedkov. Ostatných hnevá, že podozrivý, ktorý zomrel v roku 2000, nikdy nebude postavený pred spravodlivosť,“ komentuje novinárka.
Savagová naznačuje, že tento záver vyšetrovania Švédom nemusí stačiť, s čím súhlasí aj ďalšia novinárka Emma Löfgrenová z portálu The Local. Úrady sa podľa nej snažia presvedčiť verejnosť, aby akceptovala ich závery.
This may just be the most Swedish press conference ever. No firm conclusion, dull and dry power point slides, takes ages. Seriously suspect they’re trying to bore us into accepting their conclusion. pic.twitter.com/j56Y0poZuy
— Emma Löfgren (@ekjlofgren) June 10, 2020
Charizmatický líder
Olof Palme bol charizmatickým lídrom švédskej sociálnodemokratickej strany. Premiérom bol v rokoch 1969 až 1976 a 1982 až do svojej smrti v roku 1986.
Palme bol radikálnym zástancom sociálnej rovnosti, vo Švédsku prudko zvýšil dane, za čo sa často dostával do sporov so zástupcami biznisu.
V rámci medzinárodnej politiky bol ostrým kritikom Spojených štátov aj Sovietskeho zväzu. V roku 1972 napríklad bombardovanie Vietnamu Američanmi prirovnal k zločinom, ktoré nacisti páchali v druhej svetovej vojne, čo vyvolalo diplomatickú krízu medzi USA a Švédskom.
„Nešlo o náhlu reakciu, dozrievala vo mne od začiatku bombardovania. Neľutujem to, pretože v tomto svete musíte hovoriť nahlas, aby vás počúvali. Pri tomto probléme nemôžem zostať ticho a nikto ma nedonúti, aby som mlčal,“ hovoril vtedy Palme pre New York Times.
„Bol by som radšej, ak by Spojené štáty pochopili, že niekto môže mať úplne odlišný názor, čo si žiada skôr argumenty než diplomatické odmietnutie,“ povedal švédsky premiér.
Palme taktiež kritizoval sovietsku inváziu do Československa, apartheid v Juhoafrickej republike či mnohé ďalšie autokratické režimy. V jednom zo svojich prejavov nazval Gustáva Husáka „kreatúrou diktatúry“.
Švédsko počas jeho premiérskej éry finančne podporovalo demokratizačné procesy v afrických krajinách, jeden z najznámejších Palmeho výrokov znie: „Apartheid nemožno reformovať, treba ho eliminovať.“
Za svoje medzinárodné vystupovanie si získal množstvo uznania, ale takisto aj odporcov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
