Denník N

To najlepšie a najhoršie z Maďarska

Maďarský spisovateľ Péter Nádas, ročník 1942, sa vyvinul na autora mimoriadne opulentných, priam omračujúco rozsiahlych a nie práve ľahko prístupných diel. Dnes sa dá považovať za jedného z mála právoplatných dedičov veľkých stredoeurópskych kronikárov konca monarchie, ako Robert Musil či Hermann Broch. No kým rakúski modernisti prenikavo reagovali na rozpad epochy a tisícročnej ríše, literárne spracovávali fundamentálne spoločenské zmeny v rokoch pred Veľkou vojnou, Nádasovou obsedantnou témou sa stali dve hrôzostrašné totality 20. storočia: nacizmus a stalinizmus.

Svoje vrcholné dielo, román Paralelné príbehy, písal osemnásť rokov (Musil svojho Muža bez vlastností dokonca dvadsať, a aj tak ho nedokončil). Kniha sa začína v roku 1989, keď záhadný detektív rieši vraždu v berlínskom Tiergartene (pochopiteľne, ani na 1500 stranách sa prípad neobjasní), rozvíja sa na maďarskom národnom dni 15. marca 1961, pokračuje holokaustom maďarských Židov v zime 1944 a ponára sa čoraz hlbšie do temnej uhorskej aj európskej histórie. Okrem závratného množstva dejepisných údajov spisovateľ vŕši aj podrobné geografické a sociologické opisy Berlína a Budapešti v úzko poprepájaných aj zámerne prerušovaných rozprávaniach, pričom obe metropoly pôsobia veľmi živo, priam epicky tvarujú látku a umožňujú autorovi predviesť bohaté štylistické a intelektuálne inštrumentárium, ktorým disponuje.

Kniha obsahuje aj zrejme najdlhšiu sexuálnu scénu v dejinách svetovej literatúry. Akt trvá štyri dni, presahuje neuveriteľných stotridsať strán a obsahuje hrôzostrašné aj komické podrobnosti psychického aj fyzického prežívania kopulácie. A pritom nemá takmer nič spoločné s pornografiou,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie