Denník N

V oceánoch môže byť viac rúšok ako medúz, varujú odborníci

Foto – Facebook/Opération Mer Propre
Foto – Facebook/Opération Mer Propre

Rúška zachraňujú životy, pre životné prostredie však predstavujú problém. Slovenskí vedci uvažujú o ich výrobe z biodegradovateľných plastov.

Rúška plávajúce oceánom, rukavice na dne mora či fľašky dezinfekčných gélov na nikým neobývaných plážach.

Podobné fotografie zverejňuje francúzska nezisková organizácia Opération Mer Propre v rámci upratovacej operácie COVID-19 už niekoľko týždňov. Organizácia pravidelne čistí morské dno pozdĺž Azúrového pobrežia.

Environmentalisti varujú, že dôsledky koronakrízy pocítia okrem dovolenkárov aj obyvatelia oceánov, ktorí si jednorazový nemocničný odpad môžu pomýliť s potravou.

Miliardy rúšok a rukavíc, ktoré sme za posledný polrok spotrebovali, tu s nami pobudnú spolu so slamkami a PET fľašami stovky rokov.

Odborníci tiež upozorňujú, že koronakríza neplánovane zmenila k horšiemu naše spotrebiteľské správanie a do odpadu pribudlo aj veľa jednorazových obalov na jedlo.

Cesta k vode

Rúška či rukavice pohodené na uliciach odnesú do kanalizácií a vodných tokov najčastejšie vietor a dážď. Do vody sa môžu dostať aj tým, keď ich niekto spláchne do kanalizácie.

Okrem potenciálneho zdravotného rizika, ktoré sa spája s odhodením použitých masiek a rukavíc, treba rátať aj s tým, že obsahujú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Koronavírus

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie