Keď sa rozprestrie sivý dym
Kniha Sivý dym sa venuje nacionalizmu, ktorý tu, od Poľska až po Balkán, poznáme. Rozoberá presvedčenie, že práve my sme výnimoční.
Prečo by mal človek chcieť čítať o Balkáne a Rumunsku to, čo o ňom napísal poľský reportér? A prečo by chcel vedieť, ako vníma Poľsko?
Práve preto.
Slovensko sa totiž nachádza kdesi uprostred, medzi Poľskom a Rumunskom a Balkánom, či sa nám to páči, alebo nie. Niektoré veci sú rovnaké, niektoré úplne iné, ale základný rámec sedí, regionálna príslušnosť nepustí. Sivý dym je kniha, ktorá je aj o nás.
Peter Balko píše, že „Ziemowit Szczerek je zbraň hromadného literárneho ničenia, ktorá deštruuje hranice medzi gonzo reportážou, dystopickým románom a geopolitickým podobenstvom“. Pravda píše o „geopolitickom sci-fi, futuristickej tragigroteske a prognóze vývoja“.
Neviem; naozaj to neviem vyhodnotiť, sú to pomerne dlhé slová, ktorým celkom nerozumiem. Prešiel som však kúsok tohto kúta Európy a viem, že sivý dym je skutočný.
Rozprestrie sa nad strednou aj východnou Európou, nad Dunajom, Karpatmi aj Balkánom; nazvite si to, ako chcete, hovoríme o tom istom priestore od Poľska až dole po Kosovo. A keď sa rozprestrie, nastáva zmätok: neplatia fyzikálne zákony, zdravý rozum má zrazu dovolenku. Začínajú sa preteky: ktorý národ je najväčší (každý), ktorý bol kde prvý (každý) a čo z toho vyplýva (úplne všetko). Tečie krv.
