Ako upratať Čistý deň

Minister Krajniak cíti potrebu väčšmi kontrolovať resocializačné zariadenia a pripustil, že kauza Čistý deň bola systémovým zlyhaním. To je nepochybne dobré.

Zlé je, že zároveň pôsobí dezorientovane, a tak sa uchyľuje k starej dobrej mantre – máme zlé zákony, opravíme a dobre bude. Tým sa Krajniak podobá na Richtera viac, ako by nám bolo milé, lebo pod jeho vedením sa pestovala presne táto výhovorka, ako keby už vtedy zákony nezakazovali to, čo sa dialo v Čistom dni, a ako keby neprikazovali, ako sa má v takom prípade postupovať. Zákon možno opravovať do aleluja, ale za Richterových čias bolo evidentné, že rozkaz znel jasne: udržať plavidlo nad vodou za každú cenu.

Dnes sa minister nemusí konfrontovať s existenciou Čistého dňa, ktorý to už má za sebou. Teraz je akútny len taký drobný problémik, že bývalý riaditeľ Čistého dňa Peter Tománek sa zamestnal v inom súkromnom resocializačnom centre – COR centre v Krupine – a niekto urobil čáry-máry fuk s finančnými tokmi, takže peniaze dnes tečú namiesto Galanty do Krupiny.

Ešte pár dní pred voľbami sa štát tváril, že stačí Tománkova bezúhonnosť. Teraz Krajniak vraví, že treba skontrolovať akreditáciu COR centra, tak nech sa páči. Dá sa to urobiť korektne, keď sa chce, vrátane preverenia všetkých požiadaviek kladených na zamestnancov, ako je zdravotná spôsobilosť a čistý register trestov.

Oveľa väčším problémom boli a sú orgány, ktoré má dnes Krajniak pod sebou. Richter normálne obišiel zákon, ktorý mu kázal odňať akreditáciu Čistému dňu, a zrejme sa nádejal, že celá vec len vykvasí dostratena, ešte aj keď mu vtedajšia ombudsmanka Dubovcová pripomínala jeho povinnosti v mimoriadnej správe, čo odmietol.

Krajniak sa dnes nazdáva, že „legislatíva bola taká vágna, že jednotlivé zložky systému sa vyhovárali jedna na druhú a nikto reálne nezasiahol“. Legislatíva však vravela celkom jasne, čo treba spraviť, a kto nezasiahol, bolo ministerstvo a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto orgány odolávali legislatíve tak úporne, že už sa na to nemohol pozerať ani Čižnár a využil nástroj zvaný protest prokurátora. Až potom Richter ustúpil a zrušil rozhodnutie o nezrušení akreditácie.

Centrálnym mozgom pekla je však ústredie. Pred septembrom 2016 zametalo pod koberec podnety aj výsledky kontrol, v septembri 2016 vybuchla bomba v podobe blogu poslankyne Blahovej, na čo ústredie reagovalo len ďalším a ďalším tutlaním. Osobitne chutné napríklad bolo, ako pred poslaneckým prieskumom ústredie kázalo psychologičkám, aby sa nabiflili polodementné vety, ktorými mali zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.

Dnes sa však ústredie tvári, že s kauzou sa vyrovnalo celkom adekvátne, a nikomu neprekáža, že jediné osoby, ktoré pre Čistý deň dostali výpoveď, boli spomínané psychologičky, lebo verejne prehovorili o praktikách ústredia, a ešte sme sa im poskladali na vyhraté pracovnoprávne spory.

Preto by bolo mimoriadne vhodné, keby minister prestal podozrievať legislatívu a radšej sa pozrel pod pavučiny na veľmi dávno nevyzametanom ústredí. Ak totiž nepríde s nejakým skutočným konceptom na zmeny tohto orgánu, najbližšie štyri roky sa tam ani lístok nepohne.