Denník N

Prebudený malý bobor sa poklonil veľkému autorovi

Jaroslav Olin Nejezchleba pripravil poctu Petrovi Skoumalovi. Album Narodíme se jen jednou… predstavuje v homogénnom výraze nevšednú šírku autorovho skladateľského záberu.

V širokej verejnosti (aspoň tej slovenskej určite) rezonuje meno Petra Skoumala najmä v spojitosti s Janom Vodňanským, táto dvojica koncom šesťdesiatych rokov a najmä v ďalšom desaťročí svojimi piesňami, divadelnými kolážami či „len“ krátkymi riekankami patrila k ozdobám repertoárov divadiel či vysokoškolských klubov. Množstvo ich textov zľudovelo („Freude, Freude, Freude, vždycky na tě dojde,“ „Bodal Hamlet, bodal, nemám, co bych dodal“ či „Dědečku, vylezte z vany, nastydněte a umřete. Dědeček vylezl z vany, nastydl a umřel“), krátke veršovačky a skeče striedali piesne a každé vystúpenie bolo plné kontextuálnych odkazov a viac či menej skrytých významov, čo, samozrejme, nenechalo odpočívať cenzúru.

Akosi sa zafixovalo, že Skoumal je ten, čo skladá hudbu a sedí za klavírom, a Vodňanský je predovšetkým básnik, textár a nenapodobiteľný recitátor. Keď sa čas dvojice po normalizačnom zákaze činnosti naplnil a každý šiel svojou umeleckou cestou (pravda, nechýbali na Večierkoch rozpadnutých dvojíc), Petr Skoumal, hoci spoza klavíra takmer nevystúpil, naplno rozvinul nielen svoj kompozičný talent (renomovaný kritik Jiří Černý ho radí v českej histórii hneď za Jaroslava Ježka a dokonca aj pred Jiřího Šlitra), ale aj textárske schopnosti.

Na osvedčenej báze Etc…

Petr Skoumal.
Foto – Divadelní noviny

V jeho skladateľskom portfóliu sú stovky skladieb od hravých pesničiek pre deti cez hity pre rockových spevákov Vladimíra Mišíka či Michala Prokopa a v neposlednom rade piesne, ktoré vydával na vlastných autorských albumoch, kde sa prejavoval aj ako skvelý textár. Do všetkých týchto „škatuliek“ siahol jeho priateľ a muzikantský kolega, violončelista a spevák Jaroslav Olin Nejezchleba a k piatemu výročiu úmrtia Petra Skoumala pripravil album Narodíme se jen jednou… (vydavateľstvo Galén).

Nejezchleba, ktorý je takmer výhradným spevákom tohto albumu (zo šestnástich piesní len dve prenechal Marekovi Ebenovi), si do štúdia priniesol aj svoju ad hoc kapelu Jaroslav Olin Nejezchleba & Malý bobr. Jej názov si vypožičal zo Skoumalovej piesne pre deti Když jde malý bobr spát a s výnimkou Norbiho Kovácsa, v minulosti obľúbeného Skoumalovho spoluhráča, postavil skupinu na ľuďoch z Mišíkovho zoskupenia Etc… Nečudo, veď Nejezchleba hral u Mišíka osemnásť rokov, z toho dva roky aj spolu so Skoumalom, a keďže producentskej roly sa ujal ďalší „mišíkovec“, gitarista Pavel Skála, aranžmány aj zvuk albumu prinášajú osvedčené kvality Etc…

Autorom všetkých skladieb je, samozrejme, Petr Skoumal, päť si aj otextoval, ďalšie texty napísali Jiří Dědeček, Emanuel Frynta, Jan Vodňanský, Pavel Šrut, Jan Burian a Josef Kainar.

Od hravého popevku cez rockové hity po protestsongy

Nejezchlebovou ambíciou bola pri výbere skladieb nielen chuť zaspievať si práve tie, ale nesporne najmä snaha ukázať šírku skladateľského záberu Petra Skoumala. Od ozveny klezmeru (Kdybych byl boháčem) či moravského folklóru (Chmúry) až po džez (Starej pán) a rock (Kdo přijde po mně, Doteky či Odjezd), od hravého popevku (Lev, Vrabčáci) až po niekdajšie protikomunistické songy Neopouštěj nás, Starej pán (oba s textom Petra Skoumala) či Nepomáhejte roztáčet mlýny so slovami Jana Vodňanského z čias ich slávnej spolupráce. A angažované v tom najlepšom zmysle slova sú aj nadčasové Svátky zapomnění z pera Jana Buriana.

Keď aj napriek tomu album vyznieva celistvo, je to zásluhou nielen spomínaného aranžmánu na báze Etc…, ale rovnako a hlavne vďaka výnimočnému skladateľskému rukopisu Petra Skoumala. Takže vôbec nie je od veci predstava, že na inom výbere z takmer ôsmich stoviek Skoumalových skladieb by vedľa seba spokojne fungovali trebárs jeho superhit Kolej Yesterday, hudba z filmu Jára Cimrman ležící, spící alebo znelka večerníčka Maxipes Fík.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie