Denník N

Koronakríza je iba „light“ verzia klimatickej krízy, ktorá nás čaká

Klimatológovia zo SHMÚ Jozef Pecho (vľavo) a Pavol Faško. Foto N – Tomáš Benedikovič
Klimatológovia zo SHMÚ Jozef Pecho (vľavo) a Pavol Faško. Foto N – Tomáš Benedikovič

Plienime okolitý svet, rútime sa do sebazničenia, vravia v rozhovore pre Denník N klimatológovia Pavol Faško a Jozef Pecho zo SHMÚ.

„Považujem za neetické, ak sa pitnou vodou napúšťajú bazény,“ hovorí klimatológ Pavol Faško. Podľa klimatológa Jozefa Pecha s nami bude sucho už stále: „V niektorých regiónoch sa v teplom polroku bude sucho objavovať permanentne. Dnes to môžeme povedať už s matematickou istotou.“

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo spôsobilo, že tohtoročná jar bola mimoriadne suchá;
  • či sú extrémne prejavy počasia, keď sucho striedajú búrky, prejavom klimatickej zmeny;
  • či na Slovensku plytváme vodou a ako bude koniec storočia vyzerať s ohľadom na dostupnosť vody.

Odpovedali klimatológ Pavol Faško (P. F.) a klimatológ Jozef Pecho (J. P.), obaja zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Faško dlhodobo mapuje vývoj teploty vzduchu, zrážok a snehovej pokrývky na území Slovenska; Pecho sa zaoberá dlhodobou premenlivosťou klimatických pomerov na Slovensku a prípravou scenárov zmeny klímy.

Čo spravili dažde ostatných troch týždňov so suchom, ktoré na Slovensku bolo na jar?

P. F.: V niektorých oblastiach Slovenska boli v období od 11. marca do 22. mája deficity zrážok viac ako 100 milimetrov. Dažde ostatných dní odstránili akútny stav, takže krajina nevyzerá tak vyprahnuto ako predtým. Úhrny zrážok od 23. mája do 10. júna prekračujú vo väčšine prípadov dlhodobé priemerné hodnoty na toto obdobie len o niečo, preto nemohli odstrániť jarné deficity zrážok. Napríklad v Bratislave na letisku napršalo od 23. mája do 10. júna 46 milimetrov zrážok. Znie to sympaticky, lebo je to skoro 50 milimetrov, lenže dlhodobý priemer na toto obdobie sa prekročil len o 11 milimetrov. Na letisku v Kuchyni na Záhorí napršalo v tomto období 80 milimetrov zrážok, čo je o len o 35 milimetrov viac oproti dlhodobému priemeru za toto obdobie. Pritom v predchádzajúcom období od 11. marca do 22. mája sa na letisku v Kuchyni vytvoril deficit zrážok až 86 milimetrov.

Riziko sucha stále existuje?

P. F.: To riziko tu stále je. Ak by nastalo obdobie, že by prestalo pršať a bolo by teplo, veľmi rýchlo by bolo sucho v krajine cítiť. Za normálnych okolností by prostredie malo byť do určitej miery presýtené vlahou, no u nás neexistuje ochranný vankúš, z ktorého by sa čerpala vlaha, ak nie sú zrážky. S vlahou je to u nás ako s napätým finančným rozpočtom – ak príde nečakaný výdavok, rodina sa ocitne v problémoch. Ak mesiac neprší, je sucho. Ale v našich podmienkach by to nemalo byť, lebo v krajine by mala byť vlaha v takom dostatku, aby sa mesačný výpadok vykryl.

Intenzita sucha od 6. do 15. apríla tohto roka. Zdroj – intersucho.sk

Ako dlho by malo ešte pršať, aby sa krajina dostatočne nasýtila vlahou?

P. F.: Na odstránenie deficitov z jari by bolo treba, aby v letných mesiacoch pršalo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Príroda

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie