Denník N

Aj taká kauzička ako tá s hercom Kramárom nás ako spoločnosť posúva ďalej k pochopeniu

Nataša Holinová. Foto - Vlado Holina
Nataša Holinová. Foto – Vlado Holina

„Každá obeť má okolo seba auru podozrenia, čo všetko si navymýšľala. Často vystupuje z oslabenej pozície. Najviac viditeľné je to v prípadoch, keď je páchateľ spoločensky rešpektovaný alebo známy,“ hovorí publicistka Nataša Holinová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam ochrany obetí.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Vo svojich článkoch sa sústreďujete na osudy obetí, ľudí, ktorým sa stalo niečo zlé, nespravodlivé a kruté – aj alebo práve pričinením či nečinnosťou štátnych inštitúcií. Kedy a prečo ste sa tejto problematike vlastne začali venovať?

Existenciu sveta, ktorý je opakom toho, čo bežne žijeme, teda temného sveta porušovania práv, morálky a nestarania sa o práva a blaho detí a sociálne slabších, som objavila náhodou, pred skoro dvadsiatimi rokmi. V tom čase sa tomuto problému nikto nevenoval, bolo to biele miesto na mape. Ani sama som o ňom nevedela celkom nič.

V mojom prípade boli úvodnou témou reedukačné centrá, dnes reedukačné domovy. Jedna organizácia, ktorá sa venovala obchodovaniu s ľuďmi, konkrétne mladých dievčat na prostitúciu, si u mňa objednala napísanie článku. Na lepšie pochopenie kontextu treba uviesť, že publicistika v čase, keď som o tomto celom začala písať, bola o tom, že nejaký novinár prišiel do takéhoto centra, odfotil si, ako tam prevažne rómske deti dostávajú najesť, aké je výborné, že sa môžu vzdelávať, vytiahol z nich pár viet o niečom strašnom, čo žili kedysi, a aké geniálne je to, čo žijú teraz. Také boli reportáže a príbehy, ktoré dostávali miesto v médiách.

Oproti tomu bola moja osobná skúsenosť, keď som sa išla pozrieť do reedukačného domova v Spišskom Hrhove, šokujúca. Nevedela som, že do takýchto centier sú posielané deti na základe súdnych rozhodnutí. Netušila som ani, aké je postavenie týchto zariadení v právnom systéme. Už prvotné informácie však boli v niečom nezvyčajné. Vedela som, že v tomto konkrétnom reedukačnom centre žije niekoľko obetí spomínaného obchodovania s ľuďmi. Zdalo sa mi veľmi zvláštne, aby štát neplnoletú obeť – namiesto jej ochrany – poslal na prevýchovu do „polepšovne“.

Neviem zabudnúť na pätnásťročné dievča, ktoré vlastná matka predala na prostitúciu do Nemecka. Dievča sa v Nemecku niekoľkokrát neúspešne pokúsilo o útek. Vždy, keď ju chytili, dostala strašnú bitku reťazami. Nakoniec sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kauza Čistý deň

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Nezaradené, Slovensko

Teraz najčítanejšie