Denník N

Z 10 percent v apríli na 29 v júni. Ako VPN vyhrala prvé slobodné voľby 1990

VPN zobrala na kandidátku aj Alexandra Dubčeka, míting strany prišiel pred voľbami v roku 1990 podporiť aj prezident Václav Havel. Na fotografii sú zľava aj ďalší kandidáti VPN: Vladimír Ondruš, Ján Langoš, predseda vlády SR Milan Čič, Vladimír Mečiar, Slavomír Stračár, Ernest Valko a Milan Kňažko. Foto – archív TASR
VPN zobrala na kandidátku aj Alexandra Dubčeka, míting strany prišiel pred voľbami v roku 1990 podporiť aj prezident Václav Havel. Na fotografii sú zľava aj ďalší kandidáti VPN: Vladimír Ondruš, Ján Langoš, predseda vlády SR Milan Čič, Vladimír Mečiar, Slavomír Stračár, Ernest Valko a Milan Kňažko. Foto – archív TASR

VPN bola úspešným a tvorivým iniciátorom rozkladu komunistickej moci, no neskôr ju čakala iná práca – podiel na budovaní štátu.

Tohtoročné spätné pohľady na parlamentné voľby v júni 1990 si všímali najmä vysokú volebnú účasť a porážku strany, ktorá ešte donedávna ako „dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie“ plnila podľa ústavy z roku 1960 poslanie „vedúcej sily v štáte a spoločnosti“. Pravda, volebné víťazstvo Verejnosti proti násiliu, ktorá v novembri 1989 spolu s Občianskym fórom otvorila cestu k zásadným zmenám, nebolo ani jednoduché, ani samozrejmé.

Zhodou okolností sme obaja boli pri tom – ZB ako sociologička v Centre pre výskum spoločenských problémov pri Koordinačnom centre VPN, MB ako člen tohto grémia i tímu povereného predvolebnou kampaňou.

Centrum vzniklo z iniciatívy Fedora Gála v januári 1990, jeho výskumnícke jadro tvorili Pavol Frič, Marián Timoracký, Zora Bútorová, Ivan Dianiška, Tatiana Krivdová, Mário Dobrovodský, Cyril Belica a Imrich Vašečka. Hneď od začiatku sme sa naplno pustili do vlastných prieskumov i do analýz dostupných údajov z iných pracovísk.

Dramatické posuny v politických preferenciách

Zmeny v popularite politických subjektov pred voľbami 1990 prichádzali vo vlnách. Najväčšie výkyvy vykazovala voličská podpora Verejnosti proti násiliu, ktorá od začiatku roka 1990 pod tlakom aktuálnych politických udalostí klesala. Protagonista revolúcie stratil zo svojho lesku, okrem iného za svoje pôsobenie v podnikoch, ktoré prokomunistickí kritici označovali za nástup „novej totality“. Do pozície hegemóna, podporenej návštevou pápeža Jána Pavla II., sa koncom apríla a začiatkom mája dostalo Kresťanskodemokratické hnutie. To však v časti voličov vyvolalo obavy z inej, tentoraz „čiernej totality“, a spôsobilo protireakciu. V máji sa VPN odrazila odo dna a napokon vo voľbách zvíťazila.

Väzenský problém

Koncom roka 1989 Nežná revolúcia prenikla i za väzenské múry a o nápravu krívd sa začali hlásiť aj tam. VPN podporila požiadavky odsúdených na zlepšenie ich životných podmienok v nápravnovýchovných zariadeniach. Prvý pokles sympatií voči VPN tak nastal už vtedy. Kredit hnutia naštrbila aj široko založená amnestia prezidenta Havla, ktorej vplyv na zvýšenie kriminality a pocitu ohrozenia občanov sa prejavil v januári 1990. Časť verejnosti ešte predtým kriticky zaregistrovala, že VPN podporila Havlovu prezidentskú kandidatúru namiesto na Slovensku populárnejšieho Alexandra Dubčeka.

Kádrová vojna a spochybňovanie legitimity VPN

Imidž VPN v očiach verejnosti poškodilo aj rozhodnutie zakladať pobočky na pracoviskách. Realizácia všeobecne podporovanej požiadavky odstrániť monopol KSČ narážala na odpor, ozývali sa hlasy o páchaní „kádrového násilia“, o kabinetnej politike VPN.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie