Západ znásilnil tisícročné hranice strednej Európy. To mu nikdy nezabudneme… Maďarsko dosiahne brány víťazstva, odkazuje Orbán

Autor je politický geograf,
pôsobí na Fakulte sociálnych vied UK a Metropolitnej univerzite Praha

Viktor Orbán stojí na čele Maďarska už bezmála štrnásť rokov a za ten čas predniesol bezpočet prejavov. Jeden z nich zaznel 6. júna 2020 v okresnom meste Sátoraljaújhely, ležiacom v severovýchodnom Maďarsku priamo pri slovenských hraniciach. O tomto meste ste pravdepodobne nikdy nepočuli a výročie, o ktorom Orbán hovoril, väčšine českých čitateľov (text bol napísaný pre český Deník N – pozn. red.) zrejme tiež nič nepovie. Mnohých Maďarov však dodnes nenecháva pokojnými.

Orbán vystúpil dva dni po tom, čo si Maďari pripomenuli sté výročie podpísania Trianonskej zmluvy, ktorou víťazné mocnosti prvej svetovej vojny uzavreli mier s Uhorským kráľovstvom. V jej dôsledku stratilo vtedajšie Uhorsko sedemdesiat percent svojho územia a spolu s teritoriálne takisto okliešteným Rakúskom (v jeho prípade v dôsledku zmluvy podpísanej v Saint-Germain-en-Laye) sa stalo jedným z dvoch „zvyškových štátov“, ktorý sa v (strednej) Európe musel naučiť žiť po boku víťazov a ich spojencov.

Kým v dnešnom Rakúsku už krivda, ktorej sa pred sto rokmi vtedajší víťazi na porazených z ich pohľadu dopustili, v politike nerezonuje, v Maďarsku je jej ozvenu počuť čoraz silnejšie.

Podľa Marca Tullia Cicera, jedného z najväčších rečníkov všetkých čias, si rétor musí dať pozor najmä na tri veci: Čo hovorí, kde to hovorí a ako to hovorí. Sátoraljaújhely patrí medzi tie maďarská mestá, ktoré Trianonská zmluva bezprostredne zasiahla. Po prvej svetovej vojne pripadlo severovýchodné predmestie novovzniknutému Československu. Podobne ako v prípade Tešínska, o ktoré novovzniknutá republika v januári 1919 zviedla sedemdňovú vojnu s Poľskom, išlo o strategické dôvody – o železnicu.

Obsadenie Tešínska umožnilo kontrolu Košicko-bohumínskej železnice, jedinej železničnej trate vtedy spájajúcej české krajiny s východným Slovenskom, o ktoré Česi bojovali s Maďarmi. Z predmestia Tešína za riekou Olšou, na ktorom sa nachádzala stanica Košicko-bohumínskej železnice, vzniklo nové mesto – Český Tešín.

V prípade Sátoraljaújhely išlo o jedinú železnicu, ktorá spájala Slovensko a Podkarpatskú Rus. Mesto bolo rozdelené pozdĺž toku riečky Roňava a novovzniknutá obec a stanice dostali názov Slovenské Nové Mesto. Počas maďarskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938-1945 bolo územie opäť dočasne zjednotené. V roku 1938, pri príležitosti 900. výročia úmrtia prvého uhorského kráľa – svätého Štefana, tu bola vybudovaná takzvaná Maďarská kalvária. Na štrnástich zastaveniach, ktoré majú pripomínať štrnásť zastávok Kristových na ceste z Pilátovho domu na Golgotu, si pútnici mali možnosť pripomenúť štrnásť rán, ktoré Trianon spôsobil Maďarsku.

Kamenné pomníky, často ozdobené stuhami v maďarských farbách, nesú mená miest ako Košice, Bratislava, Trenčín, ale aj rumunského Temešváru či bývalej uhorskej exklávy Fiume (Rijeka), dnes ležiacej v Chorvátsku. Na webe miestneho informačného centra sa možno dočítať, že „pri príležitosti jubilejného svätého roka bola vztýčená pamätná kaplnka svätého Štefana, ktorá vyjadruje nádej, že stratené územia budú znovu pripojené k Maďarsku“.

A práve toto miesto a dátum súvisiaci s Trianonskou zmluvou si Orbán vybral na svoj prejav. Na rozdiel od poslucháčov, ktorí sa v Sátoraljaújhely zhromaždili, sme síce ochudobnení o emócie, ktoré taký skúsený rečník v publiku určite dokáže vyvolať, ale oficiálny preklad, ktorý maďarská strana vydala (tu ho nájdete v angličtine), odhaľuje veľa z toho, kam Orbán súčasné Maďarsko smeruje a aké by ho chcel mať.