Denník N

Logo MediabrífingMediaBrífing: Majú sa novinári báť, že pre nevhodné názory prídu o prácu?

MediaBrífing je newsletter o médiách a žurnalistike. Prihláste sa teraz na odber a dostanete ho každý piatok do schránky. Tento týždeň sa okrem iného dočítate:

  • Aké názory dnes už do novín nepatria.
  • HBO Max dočasne stiahlo film Odviate vetrom.
  • DVTV sa podaril najúspešnejší crowdfunding v Česku.
Foto: TASR/AP

V roku 1939 zverejnil významný americký časopis Atlantic článok s názvom Vzala som si Žida, v ktorom sa autorka priznáva, že sa pozerá na veci aj z pohľadu nacistov a snaží sa nachádzať ospravedlnenia pre to, čo robia.

O dva roky neskôr zverejnil denník New York Times úryvky z Hitlerovho diela Mein Kampf.

V roku 2004 publikoval britský denník Guardian komentár teroristu Usámu bin Ládina.

Vo výpočte podobných prípadov z dejín žurnalistiky by sa dalo pokračovať dlho. Spoločné majú jedno: dnes by už viaceré prestížne médiá takéto články nezverejnili.

Hranice toho, čo patrí do novín a čo nie, sa posúvajú. A debata o nich je vášnivá a zaujímavá.

Potvrdzujú to aj udalosti posledných dní. Denník New York Times minulý týždeň zverejnil komentár republikánskeho senátora Toma Cottona volajúceho po nasadení armády proti demonštrantom v USA. Zverejnenie textu pobúrilo stovky členov redakcie.

Šéf oddelenia komentárov James Bennet vysvetlil, že noviny musia čitateľom prinášať aj názory druhej strany. Vedenie New York Times však uznalo, že text nespĺňal kvalitatívne kritériá na to, aby mohol byť zverejnený. Bennet nakoniec z redakcie odchádza, hoci ešte nedávno bol považovaný za horúceho kandidáta na budúceho šéfredaktora.

To, čo môže na prvý pohľad vyzerať ako vnútroredakčný spor, je vlastne debatou o podstate žurnalistiky v dnešnej dobe. Navyše sa dotýka aj slovenských médií, ktoré riešia podobné problémy.

Aký priestor a v akej forme venovať fašistom? Ako pristupovať k tlačovým brífingom politikov, ktorí na nich bezostyšne klamú? S akými osobami možno robiť rozhovory a ktorým sa už majú novinári vyhýbať? Kto by mal mať privilégium zverejňovať komentáre na stránkach novín? Zaslúži si každá myšlienka, ktorá je populárna medzi mocnými, priestor v médiách?

Prečítali sme množstvo zahraničných článkov k téme a vyberáme najdôležitejšie argumenty.

1. Aj v komentároch záleží na faktoch

Komentáre majú okrem iného vyvolávať diskusiu. „To, že s nejakým názorom nesúhlasíte, ešte neznamená, že autor nemá právo ho vyjadriť,“ sumarizuje argumenty pre zverejnenie aj kontroverzných textov Tom Jones na webe o žurnalistike Poynter.

V prípade textu senátora Cottona išlo navyše o názor vplyvného politika, možno budúceho prezidentského kandidáta. „So svojím názorom je len ťažko osamotený. Ostatní v okolí Donalda Trumpa to cítia podobne.“

Problémom však je, že senátorov text obsahoval viacero nepravdivých tvrdení. Autor má

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Logo MediabrífingMediaBrífing

MediaBrífing sumarizuje dianie v médiách a na internete. Pripravuje ho Filip Struhárik. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie