Denník N

Radikálna ľavica proti EÚ

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Prečo ľavicoví intelektuáli nezlorečia ľavicovým vládam v eurozóne?

Mám rád súčasných ľavicových mysliteľov. Knihy Thomasa Pikettyho, Davida Graebera, Paula Krugmana, Josepha Stiglitza alebo aj Naomi Kleinovej považujem za podstatne inšpiratívnejšie, než je napríklad myslenie Nialla Fergusona; o Rogerovi Scrutonovi ani nehovoriac.

Ale postoj týchto ľavicových intelektuálov ku gréckej kríze ma akosi samočinne vymrštil z ich myšlienkového okruhu, bez toho, aby som dlho vedel presne prečo. Až v posledných dňoch mi to došlo – zrazu mi bolo protivné, ako chrlia oheň a síru na Nemecko, teda v princípe na EÚ ako takú. Avšak už predtým mi bolo čudné, že európska intelektuálna ľavica vkladá svoje nádeje do Syrizy, a vôbec ju pritom nezaujímalo, že utvorila vládnu koalíciu s pravicovými populistami, ktorých antieurópsky a antisemitský odór nešlo necítiť.

Čudoval som sa, že ich nezaujíma, ako si Syriza za posledného pol roka v Grécku len upevňovala moc, že ​​si za svojich úhlavných nepriateľov vybrala zahraničných veriteľov, ale domácich oligarchov nechala v pokoji; že nerobila nič okrem toho, že vydierala Európu ideologickou kanonádou a pytačkami s Ruskom. Agentúra Reuters spočítala, že bývalý minister financií Varufakis pripravil za pol roka Grécko o približne 63 miliárd eur a vláda Syrizy spôsobila, že z predpokladaného tohtoročného rastu takmer 3 percentá bude recesia siahajúca ku 4 percentám.

Chápem, že intelektuálna ľavica upínala nádeje k Syrize, ktorá konečne v Európe presadí jej nové idey vrátane odpustenia dlhov. A teraz za to, že ju premiér Tsipras hodil za hlavu, viní Nemecko – a z Tsiprasa robí nevinnú obeť mocenského diktátu namiesto toho, aby mu zlorečili za zradu ideálov. Koniec koncov, Tsipras sa zachoval ako marxista, ktorý len správne pochopil výrok svojho učiteľa, že „sloboda je poznaná nutnosť“. Prečo ale nezlorečia ľavicovým vládam v eurozóne – napríklad slovenskej, ktorá s Nemeckom drží basu? A čo nemeckí socialisti, ktorí hlasovali za ten údajne hanebný plán pre Grécko, nepatria k ľavici?

Došlo mi to však naozaj až nedávno: postoj tejto intelektuálnej ľavice je mi protivný, pretože svoje idey stavia nad ideu Európskej únie, a začína sa teda rýchlo približovať k euroskeptikom z radikálnej pravice. Z jej postoja voči gréckej kríze je stále jasnejšie, že považujú Európsku úniu za neoliberálny projekt, ktorý je potrebné zásadne premeniť. Syriza sa o to pokúsila, ale prehrala. Čo z toho vyplýva?

Americký profesor Cas Mudde minulý týždeň zverejnil na serveri OpenDemocracy zaujímavý text, v ktorom píše, že radikálne ľavicové (i pravicové) strany v Európe by mali prestať skrývať svoj euroskepticizmus za sťažnosti na „diktatúru EÚ“ a za hlásanie myšlienky, že „iná Európa je možná“. Nie je možná, píše profesor. EÚ je dnes naozaj v jadre neoliberálna a jej princípmi sú zdieľaná suverenita a jednotný trh. To sa nezmení, naopak – politici pod dojmom gréckej krízy stále viac hovoria o utužení integrácie, o pevnejších fiškálnych pravidlách a dokonca o ministerstve financií eurozóny.

Ak teda chce radikálna ľavica (a jej intelektuálny predvoj) dosiahnuť zmenu, píše profesor Mudde, je možné ju „uskutočniť len mimo EÚ!“ A to je presne myšlienka, ktorá sa mi prieči, ale ktorú tuším za dnešnou drvivou kritikou Nemecka. Je naozaj načase, aby radikálna ľavica povedala, či je pripravená v mene svojich ideí rozbiť EÚ. Rád by som v tom mal jasno.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie