Denník N

Prečo Američania odsúdili učiteľku za sex so 17-ročnými na 22 rokov

Jennifer Fichterová. Reprofoto – YouTube
Jennifer Fichterová. Reprofoto – YouTube

Regulácia sexuálneho života v USA má korene v biblickej morálke. Jej viera v slobodnú vôľu prispieva ku krutosti právneho systému založeného na túžbe po odplate.

Tento mesiac odsúdil súd na Floride učiteľku Jennifer Fichterovú k 22 rokom väzenia za opakovaný sexuálny pomer s tromi žiakmi vo veku 17 rokov. Rozsudok vyniesli na základe platných zákonov, v tomto ohľade je všetko v poriadku.

Lenže pri pohľade spoza veľkej mláky sa zdá, že trest je až príliš krutý a nespravodlivý. Je Fichterovej správanie natoľko spoločensky nebezpečné, že si zasluhuje také tvrdé zaobchádzanie? A prečo majú v USA také tvrdé zákony?

Religiózne Spojené štáty

Z vyspelých krajín patria Spojené štáty k najviac religióznym. Podľa výskumu časopisu Science z roku 2010 akceptuje evolučnú teóriu z krajín prvého sveta najmenej ľudí práve tam, iba 40 percent.

údajov Harris Poll z roku 2013 vyplýva, že až 74 percent Američanov verí v Boha, 58 percent verí v reálnu existenciu pekla. Čo sa týka Európy, napríklad vo Švédsku veria na reálnu existenciu pekla len 3 percentá opýtaných.

Existuje niekoľko hypotéz, prečo sú Spojené štáty také religiózne. Za najviac pravdepodobnú považujem tú o nerovnosti príjmov v krajine a slabý sociálny štát.

Ľudia jednoducho potrebujú istoty a keď ich nedostanú od štátu, hľadajú ich inde, predovšetkým v dokonalom Božom náručí. To by vysvetľovalo, prečo je v škandinávskych krajinách, kde je, naopak, sociálny štát veľmi vyspelý, tak málo veriacich.

Tvrdý dohľad nad sexuálnou morálkou

Domnievam sa, že silná religiozita sa masívne premieta do podoby právneho systému USA hneď z niekoľkých dôvodov. Staroveké spoločnosti boli doslova posadnuté sexuálnou morálkou, táto tendencia sa premietla aj do náboženských textov.

Dôvod bol jednoduchý – jediný zaručený spôsob, ako si zabezpečiť, že budete otcom dieťaťa, o ktoré sa budete starať, bolo, že žena, ktorú si vezmete, bude pannou. Inak ste riskovali, že budete vychovávať cudzieho potomka, pre vaše gény pomerne nezávideniahodná situácia. Z toho dôvodu „Veľký brat“ na nebesiach perfídne nakúkal, a stále to robí, do našich spální a radí nám aj to, s kým, ako a za akých podmienok môžeme v šere „červenej lampičky“ šantiť.

Považujem za vysoko pravdepodobné, že v USA hrá sexuálna morálka a dohľad nad ňou takú zásadnú úlohu práve pre vysokú religiozitu tejto krajiny. Ak je to tak – môžem sa samozrejme mýliť – potom Spojené štáty vychádzajú z pomerne staromódneho textu, vhodného na reguláciu vzťahov možno pred 2000 rokmi, ale dnes iba ťažko.

Nikto z nás si nepraje, aby učiteľ pohlavne žil s našimi 17-ročnými deťmi, ale tendencia takéto správanie dozorovať a extrémne prísne trestať až 22-ročným odňatím slobody vychádza z pravekej a starovekej morálky a vtedajšieho spoločenského usporiadania.

Veria na slobodnú vôľu, a tak trestajú

Filozof Gregg Caruso si všimol, že existuje niekoľko znepokojujúcich korelácií medzi vierou v slobodnú vôľu, zakorenenou v kresťanskej náuke, a tendenciou k retribúcii, čiže trestaniu na strane druhej.

Slobodná vôľa je schopnosť rozhodnúť sa vo dvoch situáciách, ktoré sú v každom ohľade úplne rovnaké, inak. Táto predstava, že človek má slobodnú vôľu, je pevnou súčasťou amerického právneho systému.

Podľa nej si Fichterová mohla slobodne vybrať a študentov nezvádzať. Ona sa však celkom slobodne rozhodla porušiť pravidlá hry, a preto musí pykať.

Gregg Caruso hovorí o odvrátenej strane viery v slobodu vôle:

Ak nás neuroveda za ostatných niekoľko desaťročí niečo naučila, je to fakt, že všetky naše radosti aj smútky, emócie a pocity, schopnosť hovoriť či zamilovávať sa kóduje tá 1,5-kilogramová fašírka medzi našimi ušami, ktorej hovoríme mozog.

Stačí malé poranenie a my stratíme schopnosť hovoriť alebo stačí malá manipulácia s neurotransmiterom serotonínom v našom mozgu a naše morálne úsudky sa zmenia – podobnými príkladmi by sme mohli pokračovať donekonečna.

Tieto znalosti nás nútia opustiť predstavu, že sa pre naše správanie rozhodujeme absolútne „slobodne“, a vzdať sa primitívneho retributivizmu založeného na našej krvilačnej túžbe trestať a odplácať, smerom k takému systému, ktorý usiluje predovšetkým o nápravu a pomoc (!) ľuďom, ktorí prekročili v spoločnosti dohodnuté pravidlá hry vzájomného spolunažívania.

To, samozrejme, neznamená, že vrahov vypustíme z väzení s ospravedlnením „k vražde ich prinútil mozog“. Ľudí, ktorí ohrozujú spoločnosť, treba vždy izolovať, ale zároveň treba chápať, že človek sa stane agresívny a zlý napríklad preto, že mu v hlave vyrastie obrovský nádor alebo má tú smolu, že má v mozgu málo serotonínu a veľa dopamínu.

Sekulárne Nórsko trestá menej

V Nórsku, ktoré patrí k vysoko sekulárnym spoločnostiam, čiže náboženstvo tam hrá menšiu rolu, odsúdili Andersa Breivika, ktorý v roku 2011 zmasakroval 77 ľudí, na menší trest ako Američanku Fichterovú, ktorá sa previnila tým, že mala konsenzuálny pohlavný styk s tromi 17-ročnými študentmi.

Vidíme, že vo vysoko religióznych Spojených štátoch je tendencia pomsty a odplácania mimoriadne silná a zakorenená zrejme v starovekej predstave o slobodnej vôli, zatiaľ čo oveľa viac sekulárna spoločnosť, ako je tá nórska, dokázala svoju tendenciu odplácania redukovať a namiesto toho sa usiluje o nápravu ľudí, ktorí v „genetickej či inej lotérii“ prehrali.

Menej regulácie, menej náboženstva

The Economist uvádza, že v USA je obrovské množstvo zákonov, ktoré regulujú život jeho obyvateľov do najmenších detailov. Časopis konštatuje, že ak krajina niečo potrebuje, je to „menej zákonov a viac takých zákonov, ktoré sú jasné, aby občania nepotrebovali diplom z práv na to, aby sa nedostali do väzenia“. V USA tak vo väzení končí zbytočne veľa ľudí – to v konečnom dôsledku vedie ešte k väčšej kriminalite.

Spojené štáty roztočili začarovaný kruh väznenia svojich občanov, ktorí vo väzení prerušia sociálne kontakty, stratia sociálne návyky, prídu o prácu, takže po prepustení hľadajú svoje miesto v spoločnosti iba veľmi ťažko. Riziko ďalšej kriminality sa tým iba stupňuje.

Dodajme, že ak krajina potrebuje ešte niečo, je to menší vplyv náboženstva – tvrdá regulácia sexuálnej morálky a retribúcia sú prežitky pravekej a starovekej spoločnosti, ktorú krajina (z náboženských dôvodov) konzervuje a zbytočne tým ničí životy ľuďom, ako je Jennifer Fichterová.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie