Miro Kern
V rozhovore s novým šéfom správy štátnych hmotných rezerv sa dočítate:
- ako štát v januári a vo februári vôbec nereagoval na vývoj pandémie,
- o krátkom pracovnom týždni Kajetána Kičuru, jeho luxusnej pracovni a mercedese,
- o tom, že v skladoch štát zbytočne skladuje tisíce nepoužiteľných vecí,
- o starom svete, kde sa vypisujú len papiere,
- a o tom, ako intenzívne polícia preveruje zmluvy, ktoré hmotné rezervy robili za Kičuru.
Kajetán Kičura bol na začiatku koronakrízy považovaný za verejného nepriateľa číslo jeden, keď verejnosť zistila, že sme nemali v skladoch v podstate žiadne ochranné pomôcky. V úrade ste mesiac. Je pravda, že boli štátne rezervy na pandémiu veľmi zle vybavené?
Štátne hmotné rezervy neboli na pandémiu pripravené vôbec. Nakupovať prostriedky proti pandémii môžu len vtedy, ak ich o takýto nákup požiada príslušný rezort. V prípade COVID-19 išlo o ministerstvo zdravotníctva a práve to malo požiadať, aby rezervy nakúpili rúška, respirátory, ochranné masky a obleky, ale aj dezinfekčné prostriedky a podobne.
Hovoríte o ministerstve zdravotníctva, ktoré v tom čase viedol predseda vlády Peter Pellegrini.
Áno. A v decembri, v januári a ani vo februári od ministerstva žiaden list s požiadavkou na väčší nákup tohto zdravotníckeho materiálu neprišiel. Zodpovednosť za stav rezerv v súvislosti s pandémiou teda nesie Peter Pellegrini ako zastupujúci minister zdravotníctva.
Neobjednávali vôbec nič?
Jedinou výnimkou bol list od ministerstva z konca februára. Bol od jedného z úradníkov, ktorý žiadal nákup minimálnych množstiev tohto materiálu. Išlo len o tisícky kusov. Ministerstvo za Pellegriniho teda absolútne nezvládlo situáciu a bolo úplne mimo reality. A bolo to v čase, keď sa vedelo, že už sa vírus rozšíril po celom svete a v nebývalých rozmeroch.
Kičura bol teda v tejto téme úplne z obliga?
Kičurovo maslo na hlave spočíva v tom, že v tejto situácii robil pochybné nákupy, a mnohí ľudia z rezerv o tom nemali ani potuchy. Výberová komisia mu napríklad neodporučila podpísať zmluvu s firmou Lacorp na nákup zdravotníckych pomôcok za obrovské sumy.
On tvrdil, že to bolo na základe rozhodnutia komisie.
Pokiaľ to tvrdil, tak klamal. Môžem vám ukázať zápisnicu komisie podpísanú pracovníkmi štátnych hmotných rezerv. A Kajetán Kičura napriek tomuto neodporučeniu podpísal zmluvy s firmou Lacorp za viac ako 30 miliónov eur.
Bolo to podľa vašich zistení predražené?
Určite áno. Štátne hmotné rezervy mali aj ponuky s nižšou cenou.
Boli v rezervách v čase korony aj ďalšie predražené nákupy okrem Lacorpu a ďalšieho medializovaného prípadu firmy A-testing?
Toto boli zatiaľ dve najväčšie kauzy, no boli tam aj ďalšie predražené nákupy. Týkali sa jednorazových oblekov či respirátorov. A keď už sme pri pánovi Kičurovi – o tom, že nemá zápisnicu komisie, klamal aj premiérovi Matovičovi, keď tu bol osobne riešiť stav zásob. A vidíte – zápisnica je tu.
Koľko ste teraz ušetrili zo zákazky s Lacorpom?
Už sme s nimi vyjednali úsporu osem miliónov eur a ešte stále s nimi rokujeme. To isté platí aj o ostatných dodávateľoch.
Keď predseda rezerv ignoruje odporučenie komisie a podpíše takúto nevýhodnú zmluvu, nejde o trestný čin porušenia povinností pri správe cudzieho majetku?
Či to bolo porušenie zákona, neviem, to nech posúdia príslušné orgány. On však bol štatutár, takže za to nesie plnú zodpovednosť. A áno, aj zmluva s firmou Lacorp sa rieši v trestnoprávnej rovine.
Pellegriniho ministerstvo zdravotníctva sa teda podľa vás spamätalo až na konci februára a aj to len veľmi malou požiadavkou na ochranné prostriedky. Taliansko malo 1. marca už viac než 500 prípadov, mali už mŕtvych a prvé prípady boli aj v Česku a Rakúsku.
Áno, ministerstvo podľa mojej mienky situáciu absolútne nezvládlo.
Mohol sa ozvať sám Kičura, ktorý to, ako koronavírus postupuje, videl tak ako všetci v správach?
Mohol na to upozorniť, ale keď už začínala na Slovensku pandémia, bol na dovolenke.
Na správe štátnych hmotných rezerv teda neexistuje žiaden plán, čo má správa nakúpiť alebo skladovať v prípade hrozby pandémie?
Nie. Našou úlohou je zodpovedať za kvalitnú materiálovú skladbu hmotných rezerv a pohotovostných zásob, ktorú nám na základe požiadaviek určujú jednotlivé ministerstvá. Musíme byť v pohotovosti a udržiavať zásoby pre krízové situácie. A nejde len o pandémie, ale aj o povodne či suchá. Sme zodpovední len za to, aby sme nakupovali transparentne, aby sme dobre skladovali a efektívne sa zbavili vecí pred ich expiráciou a postupovali vždy podľa zákonov. Musíme mať na sklade pontónové mosty, vodu, deky, keď je povodeň, tak piesok, a podobne. Opakujem, všetko závisí od jednotlivých ministerstiev a ich požiadaviek.
Po lete by mohla prísť druhá vlna koronavírusu. Je už teraz na ňu váš úrad vybavený? Koľko máte na sklade rúšok, respirátorov, ochranných oblekov?
Na základe skúsenosti s pandémiou COVID-19 nemôžeme dopustiť, aby sa opakovalo to, čo sa stalo pred niekoľkými mesiacmi. Spoločnosť musí mať istotu, že je všetko na jej ochranu zabezpečené, a my robíme maximum pre to, aby to tak bolo. Všetko naviac budeme nakupovať transparentne prostredníctvom dynamického nákupného systému, ktorý práve v týchto dňoch spúšťame. Verejne vyzývam seriózne firmy, ktoré vedia dodať alebo majú dostatok kvalitného zdravotníckeho materiálu, aby sa prihlásili do súťaže prostredníctvom tohto dynamického nákupného systému.
Čo je to za systém?
Ide o elektronický systém obstarávania, ktorý je považovaný za jeden z najtransparentnejších. Do obstarávaní sa môže prihlásiť každý a dopredu sú jasné všetky podmienky obstarávania. Komunikácia medzi obstarávateľom a záujemcom je len v elektronickej podobe. V týchto obstarávaniach budú prísnejšie nastavené pravidlá na kvalitu zdravotníckeho materiálu. Problémom totiž nebol len nedostatok ochranných prostriedkov, ale aj ich kvalita a čas dodania.
Tie predražené pomôcky teda ani riadne nedodali?
Áno. Nedodávali riadne ani ten nekvalitný tovar.
Išlo o Lacorp a A-testing?
A-testing nedodal nič, odstúpili sme od zmluvy a podali sme na nich trestné oznámenie. Úrad pod vedením Kajetána Kičuru im totiž zaplatil zálohu a oni nedodali žiaden tovar. Nemáme teda ani peniaze, ani tovar. Je to v štádiu riešenia.
Štát mal dostať 100-tisíc testov na koronavírus od slovenských vedcov. Má ich správa rezerv a ako s nimi nakladáte?
Dostali sme ich darom od firmy Eset (spolumajitelia Esetu sú aj spolumajiteľmi Denníka N – pozn. red). Podpísali sme zmluvu, podľa ktorej ich preberáme. Keďže musia byť v mrazničke, ani k nám fyzicky neprídu. Dostanú ich regionálne úrady verejného zdravotníctva.
V marci a v apríli sme zásoby súvisiace s koronavírusom nakupovali za ohromne predražené ceny. Stále sú tie ceny také vysoké alebo už vieme kupovať lacnejšie?
Ceny nie sú až také extrémne a naviac rokujeme s vysúťaženými dodávateľmi o ich znížení, čo sme aj dosiahli. Pandémia ustupuje na Slovensku a v Európe, ale nie vo svete. Skoro všetko sa dováža z Číny alebo z Turecka a ceny zatiaľ výrazne neklesajú. Tovaru je stále nedostatok a tobôž nie je dostatok toho kvalitného. Je pre mňa až nepochopiteľné, že sa v Európe takmer nevyrábajú tovary ako rukavice. Európska únia by sa tým mala vážne zaoberať. Na vážnu diskusiu je aj to, či by Únia nemala podporiť aj na Slovensku napríklad výrobu rukavíc, respirátorov či oblekov.
Vráťme sa ku Kičurovi a k stavu, v akom hmotné rezervy nechal.
Keď som sem prišiel, našiel som netransparentne vysúťažené firmy, problematické zmluvy. Tiež vystrašených ľudí, ktorí mali pomaly smrť v očiach, a po čase som zistil aj veľkú poddimenzovanosť – nielen finančnú, ale aj materiálnu. Na správe štátnych hmotných rezerv sa zastavil čas.
Čo to znamená?
Morálna aj technická zastaranosť väčšiny vecí na skladoch. Skladujeme tisícky položiek nepotrebných pre krízové situácie. Sú to veci staré dvadsať a viac rokov, ktoré sú už dnes v krízových situáciách nepoužiteľné.
Čo napríklad?
Napríklad vojenská technika alebo motory do zastaraných áut, ktoré už sú vyradené, a mnoho ďalších nepotrebných vecí.
Tie veci predsa mohol Kičura predať, kým ich ešte niekto chcel kúpiť. To je systém, ktorým by mali rezervy pracovať.
Áno. Tu však zastal čas a nikto sa tu o to nestaral. Dnes vie o hmotných rezervách celé Slovensko. Kto však o nich vedel pred pandémiou? Mohol o nich počuť nanajvýš pri kauze platinových sitiek a potom až po Kičurových nákupoch. A pritom sa tu riešilo množstvo zlodejín a čudných obchodov a súhlasím s tvrdením, že sa tu šafárilo v malom aj vo veľkom – od nákupu Kičurovho mercedesu cez opravy, výber servisov, znalcov až po zdravotnícky materiál.
Ako dopadol Kičurov mercedes za 67-tisíc?
Ja ho nevyužívam. Stojí tu a ponúkame ho na odpredaj. To neboli jediné problémy, čo nám tu nechal. Chýbajú tu krízové plány, kvalifikovaní ľudia a automatizácia systému riadenia sa rovná nule.
Toto je pritom typ inštitúcie, ktorá by mala byť informatizovaná. Mnohé z vecí na vašich skladoch vám totiž expirujú a pred tým ich treba vo vhodnom čase predať. A tie systémy by vás asi na to mali upozorniť. Ako sa tu riešia takéto veci?
Máme tu určité zastarané systémy a pracujeme so zastaraným softvérom aj hardvérom. Potrebuje to veľký reštart a toto je jedna z našich hlavných úloh. Všetko sa tu deje prostredníctvom papierov, pretože tu neexistuje žiaden prepojený systém na vyskladňovanie.
O Kičurovi sa hovorilo aj v súvislosti s papalášskymi sklonmi. Sedíme tu v jeho bývalej kancelárii s obrovským televízorom a s drahým domácim kinom.
Áno. Vnímam ten papalášizmus – cez nákup mercedesu, ďalších vozidiel, bol tu reprefond, pozrite sa na zariadenie týchto miestností. Ako veľký odporca papalášskych manierov predávam mercedes, reprefond som znížil na polovicu, nikto z vedenia úradu – vrátane mňa – nebude používať služobné mobily. Autá je dovolené používať len v pracovnom čase a nie na jazdy domov a už vôbec nie na víkendy.
Kičura, ktorý býva na Kysuciach, mal aj zvláštny spôsob dochádzky do práce. Je to pravda, že tu býval len dva či tri dni v týždni?
Oficiálne vám to potvrdiť neviem, lebo predseda rezerv má zvláštny režim. Pracovníci by vám však zrejme povedali, že jeho pracovný týždeň bol výrazne kratší než u väčšiny Slovákov.
On sám skončil vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenia z korupcie. Bol v rezervách priestor na korupciu?
Priestor na korupciu tu určite bol. Zistili sme, že mnohé zákazky, ktoré sa tu zadávali, sa zadávali priamo – len na základe objednávky, nie po obstarávaní. Platili napríklad statika z Čadce, ktorý posudzoval objekty na úplne inom a vzdialenom mieste stredného Slovenska. Čudné veci sa diali aj v súvislosti so stavebnými zákazkami. Samostatná kapitola je skladovanie obilia a jeho obmena. Všetko poctivo preverujeme.
Keď sa to teda snažím zhrnúť – dá sa povedať, že bolo jedno, aké zákazky sa za neho robili, čudné boli v podstate všetky?
Áno. Dá sa to tak povedať.
Zaujíma sa teraz o rezervy polícia?
Enormne. Polícii sme maximálne nápomocní.
Vyšetrujú aj iné prípady ako Kičurovo podozrenie z korupcie pri zákazke firme ZVS Holding a ochranné pomôcky od firmy Lacorp?
Áno. Vyšetrujú viac prípadov. Nemôžem však o nich bližšie hovoriť, aby som nenarušil vyšetrovanie.
Hmotné rezervy za Kičuru nakupovali veľa materiálu utajeným spôsobom. Aj pri zákazke pre ZVS Holding sme vedeli zistiť základné údaje len o jednej z nich – išlo o súčiastky do mínometných striel, ostatné informácie boli začiernené. Zmeníte to?
Veľa tovarov sa tu v poslednej dobe nenakupovalo, ale niektoré veci utajované byť musia. Ja urobím však všetko pre to, aby tu boli maximálne transparentné nákupy.
Okrem Kičuru z korupcie podozrievajú aj pracovníčku správy zo severného Slovenska. Jej manžel Ján Hečko predal Kičurovi podozrivo lacno byty a nedávno spáchal samovraždu. Ešte stále u vás pracuje?
Pracuje. Je na OČR, takže je neodvolateľná.
Správu po Kičurovi dočasne riadila nominantka Mosta-Híd Lucia Gocníková, ktorá tvrdila, že bola úplne na vedľajšej koľaji a o ničom nevedela. Bolo to tak?
Tu bolo veľa ľudí odstavených od vecí, ktoré sa tu diali, nielen bývalá pani podpredsedníčka.
Za Kičuru správa podpísala zmluvu na stráženie objektov s Bonulom, súkromnou bezpečnostnou službou ovládanou Bödörovcami. Bolo toto výberové konanie v poriadku a čo s ním chcete urobiť?
Viem, že Bonul je pre mnohých ľudí toxický. Za vlád Roberta Fica sa však z neho stala veľká firma. Štátne organizácie majú veľmi zložité podmienky na bezpečnostné služby a Bonul je jednou z mála firiem, ktorá ich dokáže splniť, či sa to niekomu páči, alebo nie. Zvlášť v prípadoch, ako sú naše objekty.
Čo chcete urobiť so zmluvami s Bonulom?
Teraz sme robili obstarávanie na stráženie objektov na prechodné obdobie. Bonul neskončil prvý. Firma, ktorá nakoniec vyhrala, nám však nepredložila potrebné certifikáty. Takže nám nezostalo nič iné, než opäť uzavrieť dočasnú zmluvu s Bonulom. Skončil totiž druhý v poradí, dal aj druhú najnižšiu cenu. Aj keď postupujeme maximálne transparentne a v súťaži takto vyhrá Bonul, nedokážeme s tým nič urobiť.
Roky ste sa zaoberali eurofondmi. Budete môcť nakupovať ochranné pomôcky pre prípadnú druhú vlnu pandémie z eurofondov?
Niektorí mi vyčítali, že som sem nastúpil, aj keď som sa predtým zaoberal eurofondmi. Práve tieto skúsenosti tu však môžem využiť, lebo zdravotnícky materiál nakupovaný Slovenskom na zmiernenie pandémie budeme môcť preplatiť z eurofondov. A to sa týka aj materiálu pre prípadnú druhú vlnu, ako aj rôznych technických zásob pre potreby karanténnych opatrení a podobne. Refundujeme všetky takéto nákupy správou štátnych hmotných rezerv z eurofondov. Aj preto chceme mať plné sklady, aby sme mohli materiál distribuovať nemocniciam alebo domovom sociálnych služieb. Máme tu ešte aj dva iné projekty financované z eurofondov.
O akú sumu peňazí z eurofondov ide?
O viac ako 100 miliónov eur a z toho sa doteraz v súvislosti s pandémiou nakúpil tovar za zhruba 60 miliónov.
Čo sa dá robiť s inštitúciou, kde sa zrejme roky kradlo, ktorá je morálne aj technicky zaostalá a personálne aj finančne poddimenzovaná?
Štátne hmotné rezervy potrebujú razantný reštart – legislatívny, administratívny, procesný, materiálny aj finančný. Inak nemôže prísť k potrebnej náprave. Týmto procesom však musí predchádzať jednoznačné stanovenie úlohy správy štátnych hmotných rezerv v systéme zabezpečenia a ochrany štátu. Vzhľadom na dynamický vývoj bezpečnostnej situácie vo svete sa treba pripraviť na krízy rôzneho typu, ktoré môžu prísť úplne neočakávane.
Dá sa to spraviť aj bez veľkých investícií?
Určite sa to dá aj bez toho, aby to stálo stovky miliónov. Musíme sa v prvom rade zbaviť tisícok starých rároh a nepoužiteľných a nepotrebných vecí. Na začiatku je nutné definovať potenciálne krízy súčasnosti, vystavať nanovo skladbu vecí, ktoré budeme skladovať pre prípad krízových situácií, zmodernizovať systém a jasne definovať postavenie štátnych hmotných rezerv v krízovom riadení štátu. Dal som si základné ciele: byť maximálne transparentný, ozdraviť a modernizovať túto inštitúciu a urobiť z nej špičkové pracovisko. Je to výzva a ja sa na ňu teším.
Ján Rudolf (43)
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, venoval sa predovšetkým problematike eurofondov. Najprv sa im venoval v samospráve, potom v Slovenskej agentúre pre cestovný ruch a na ministerstve práce. Pracoval aj na ministerstve výstavby a bol jedným z kľúčových svedkov v kauze nástenkového tendra, po ktorej odsúdili exministrov za SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova. Neskôr o eurofondoch prednášal na vysokej škole a venoval sa im ako poradca. V eurovoľbách 2019 a v parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu SaS. Jej predseda Richard Sulík ho pred mesiacom navrhol za predsedu Správy štátnych hmotných rezerv SR.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
