Newsfilter: Medzi úprimnosťou Matoviča a Čaputovej je priepastný rozdiel

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Ťažká debata, z ktorej vyšiel najhlúpejšie premiér

Už od nedele sa hlavná debata o útoku vo Vrútkach týkala policajného zásahu proti útočníkovi. Umožnilo to zverejnené video záverečných sekúnd drámy, ktorá sa skončila zabitým útočníkom a dvoma zranenými policajtmi.

Tragické sekundy. Z videa nie je jasné, čo bezprostredne predchádzalo tragickej scéne, zrazu sa však objavia v zábere dvaja policajti a útočník Ivan Č. s nožom. Útočník sa snaží zasiahnuť policajtov svojou zbraňou. V poslednej chvíli, keď je už v tesnej blízkosti jedného z policajtov, takže by mu mohol ublížiť, ho zasiahne výstrel a útočník padá k zemi, o chvíľu nato zomrie.

K zemi sa však vzápätí zrúti aj jeden z policajtov, pretože ho zasiahla do nohy guľka, zrejme z kolegovej pištole. Kolega má tiež strelné zranenie, ale menej vážne, takže dokáže odkrívať po vysielačku, a potom sa video skončí.

Toto nie je film. Na debate o tomto videu je sporných niekoľko vecí súčasne, to hlavné však je, nakoľko bol zásah policajtov profesionálny.

Viac-menej zhoda panuje v názore, že počínanie policajtov nepôsobilo práve koordinovane a premyslene, ale skôr náhodne a chaoticky. Lenže každý vie, že tam nešlo o nakrúcanie filmu, v hre boli ľudské životy a v rukách skutočné zbrane, bola to scéna, kde sa išlo na prvú a rozhodujúci bol cieľ, nie efekt.

Ako to teda hodnotiť z hľadiska dosiahnutého cieľa? Na jednej strane sa policajtom podarilo eliminovať útočníka a zabrániť tomu, aby ohrozoval ďalších ľudí. Na druhej strane je však výsledkom tohto stretu jeden mŕtvy útočník a dvaja zranení policajti – a táto štatistika neznie ako jasné víťazstvo.

Kto v tom má jasno. Žijeme v krajine s prepracovaným právnym systémom, v ktorom by sa dalo za víťazstvo v takejto nešťastnej situácii považovať, keby policajti zostali zdraví a útočník eliminovaný. Eliminovaný nerovná sa mŕtvy.

Je preto úplne namieste, keď už aj minister vnútra hovorí, že sa bude musieť zmeniť policajný výcvik, aby lepšie pripravil príslušníkov na podobné situácie. Okrem tej vo Vrútkach dopadla tragicky vlaňajšia naháňačka na Obchodnej ulici v Bratislave aj streľba na auto v Hronskom Beňadiku v roku 2017.

Hlavne úprimne. Zároveň je úplne nemiestne, keď premiér Igor Matovič hovorí o útočníkovi z Vrútok ako o „vyšinutom bláznovi“ a naznačuje, že si zaslúžil smrť, keď dokonca priamo hovorí, že „teaser“ by mu bol málo.

Nikto nechce od premiéra, aby sa necítil citovo zasiahnutý po zhliadnutí videa, na ktorom sú mamičky s deťmi a o pár sekúnd neskôr sa tam bojuje nožom a strieľa. Lenže premiér by mal krotiť svoje verejné emočné prejavy, najmä keď sa môžu dostať do rozporu s právnym systémom štátu, ktorému vládne. V opačnom prípade riskuje, že bude vyzerať ako najväčší ignorant zo všetkých, čo sa k tomu vyjadrili.

2. Čo vie Monika Jankovská?

Monika Jankovská sa mohla stať v pondelok už štvrtou sudkyňou, ktorá sa prizná k protizákonnému konaniu v prospech Mariana Kočnera. Kukláči ju ráno priviezli na výsluch, na obed ju zase odviezli, a čo sa stalo medzitým, či sa naozaj priznala a k čomu vlastne, to sa zatiaľ verejnosť nedozvedela.

Napriek tomu sa dajú z jej správania vyvodiť dôležité závery.

Zmenila sa dôkazná situácia. Až doteraz to hrala Monika Jankovská na jednu kartu, jej pozícia sa však každým dňom zhoršovala. Odkedy odznela jej slávna veta, že sa s Kočnerom nepozná a nekomunikovala s ním priamo ani sprostredkovane, stali sa dve udalosti kozmického významu: súdy uznali Threemu za dôkaz a postupne sa rozrozprávali traja „Kočnerovi“ sudcovia.

Zmenila sa taktika. Jankovská už svojím popieraním nestála len proti prepisu akejsi Threemy, o ktorej hovorila, že ju mohol stvoriť Peter Tóth, stála proti riadnemu súdnemu dôkazu a trom svedectvám. Keď v rozhovore s Kočnerom vedela napočítať do piatich miliónov, tak pre ňu muselo byť hračkou vypočítať jednoduchú rovnicu, v ktorej sa počet rokov jej trestu už nijako nemohol rovnať nule. Musela pochopiť, že ďalšie popieranie by bolo priťažujúcou okolnosťou, a tá sa na súde odmeňuje rokmi navyše.

Ešte to môže byť veľká rola. To, že sa dá ľahko dekódovať zmena stratégie Moniky Jankovskej, ešte neznamená, že bude ľahké predvídať jej ďalšie kroky a jej pondelkové priznanie-nepriznanie to len potvrdzuje. Jej situácia sa môže javiť pozorovateľovi ako zúfalá, to však neznamená, že v nej ona sama nevidí lepšie a horšie možnosti. Je úplne logické, že sa bude snažiť vyjsť z nej čo najlepšie, akurát je otázka, čo pre to bude musieť urobiť. Stačí, keď potvrdí, čo už hovorili iní sudcovia a čo sa píše v Threeme? To by definitívne zabilo šance Kočnera a Ruska v odvolacom konaní v zmenkovom procese.

Alebo bude ochotná hovoriť aj o veciach, na ktoré sa jej priamo nikto nepýta? To by mohlo ohroziť rádovo širší okruh ľudí s Robertom Ficom na čele.

Tým, nakoľko Jankovská verila Kočnerovi a jeho moci, nepreukázala ktovieaký dôvtip. Je však právnička a bývalá sudkyňa, vyzná sa v procedúrach a nenechá sa brzdiť morálkou, takže jej rola v tomto príbehu ešte môže byť veľká.

3. Čaputovej kritici do roka stíchli

Keď si pred rokom preberala Zuzana Čaputová svoj úrad, v bratislavských uliciach jej mávali davy ľudí, no bolo počuť aj kritikov, čo dobre že nespochybňovali jej zvolenie, lebo sa im málila účasť voličov v druhom kole volieb.

Vtedy dôverovalo novej prezidentke menej ako 50 percent spoločnosti a ľudia ako Robert Fico alebo Ľuboš Blaha hovorili, že rozdelí spoločnosť a odovzdá krajinu Georgeovi Sorosovi, Amerike a Izraelu. Dnes dôverujú prezidentke tri štvrtiny Slovenska.

Dôveryhodnosť a obľúbenosť nie sú ani zďaleka určujúcim meradlom kvality práce, no čo sa týka Zuzany Čaputovej, nie sú ani zďaleka jej jedinými úspechmi.

Na rozdiel od Kisku. Porovnateľne obľúbený bol po prvom roku vo funkcii aj Andrej Kiska, on však zároveň zostal naďalej terčom hnevu a nenávisti svojich hlavných oponentov.

To neplatí o Zuzane Čaputovej. Niežeby už nemala kritikov, postupne však boli stále potichšie, až ich takmer nepočuť. Dôkazom nech je stanovisko strany Smer k prvej prezidentkinej správe o stave spoločnosti, ktoré sa začínalo konštatovaním, že Zuzana Čaputová vrátila úradu istú mieru dôstojnosti. Marian Kotleba povedal o tom istom prezidentkinom prejave, že bol kultivovaný, vecný a trefný.

Boja sa jej? Za zmierlivým tónom, samozrejme, môže byť vysoká popularita, lebo kto už by útočil na suverénne najobľúbenejšiu političku, ktorej popularita je významná medzi voličmi všetkých strán zľava doprava.

Dôležité však je, že Zuzana Čaputová vytrhla svojim najhlasnejším kritikom argumenty. Kto by dnes tvrdil, že odovzdala Slovensko Amerike alebo ultraliberálom, migrantom, homosexuálom, bol by za hlupáka. Alebo dovolil by si dnes niekto vytknúť prezidentke nekompetentnosť, keď ju oslavujú najrešpektovanejšie svetové médiá a významní lídri?

Demokracia a spravodlivosť. Zuzana Čaputová urobila niekoľko rozhodnutí, ktorými si vyslúžila kritiku, napríklad keď nevetovala Dankov zákon o politických stranách alebo Ficov 13. dôchodok či vtedy, keď hovorila, ako pozve Kotlebu do paláca.

Zároveň však konkrétne a presne varovala pred fašistami, hovorila o sociálnom populizme, zastávala sa práv žien a spravodlivosti. Jankovskú vyzvala na odstúpenie, kritizovala skorumpovaných sudcov a nebála sa taktne upozorniť premiéra Matoviča, keď sa začal na tlačovkách správať ako Truhlík, či hovoriť o maďarských problémoch s demokraciou, keď bola v Budapešti.

Aj Andrej Kiska využíval svoj úrad na obranu demokracie a spravodlivosti, hlavne v prvej časti svojho obdobia, Zuzana Čaputová to však robí podstatne intenzívnejšie. A čo je hlavné, robí to aj efektívnejšie.

Jednou vetou:

4. Na Slovensku pribudli v nedeľu štyri prípady koronavírusu, celkový počet pozitívne testovaných dosiahol 1552.

5. Úrad verejného zdravotníctva vysvetľuje, prečo v nedeľu urobili laboratóriá menej ako 50 testov, znižuje sa chorobnosť, tak sa podľa nich znižuje aj počet indikovaných pacientov, aj celkový počet testov.

6. Premiér Matovič tvrdí, že o kybernetickú bezpečnosť štátu sa starali aj ľudia bez bezpečnostných previerok; podľa neho na bezpečnostné previerky nešli, lebo by cez ne neprešli, pretože mali styky s mafiánmi.

7. Slovensko si požičalo takmer miliardu eur za záporný úrok na 4 a 7 rokov prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov.

8. Primátor Vrútok Branislav Zacharides odmieta, že by dôvodom útoku v miestnej škole bolo šikanovanie páchateľa, škola je podľa neho vzorová v tom, ako si pri podozreniach dokáže v tomto smere poradiť.

9. Od začiatku koronakrízy podali klienti v bankách 162 238 žiadostí o odklad splácania, od účinnosti zákona lex korona podali spolu 143 957 žiadostí.

10. Výmeny v zdravotníctve pokračujú, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko tvrdí, že mení spôsob riadenia, končí v nej 30 ľudí, vrátane všetkých krajských riaditeľov.

Zaujímavé články:

Orbán neinicioval, aby sa na stretnutí riešil aj Trianon. Po novinárskej otázke premiéri potvrdili, že tému otvoril Matovič, ktorý veľmi konzistentne hovoril aj o podpore maďarskej menšiny na Slovensku. Orbána akoby zaskočilo, že slovenská vládna delegácia a slovenskí novinári sa tak čulo zaujímajú o tému Trianonu a o maďarské stanovisko.

Zoltán Szalay o stretnutí Matovič – Orbán (dennikn.sk)

FB status:

Primár kliniky vnútorného lekárstva ÚVN SNP Ružomberok, poslanec ĽSNS MUDr. Miroslav Urban a jeho fundovaná úvaha v jednej z kotlebovských skupín. Nezabudol v nej ani na mňa.

Citát:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka

Luxus spätného pohľadu nám dnes dovoľuje povedať, že súboj s prvou (a dúfajme, že aj poslednou) vlnou COVID-19 nebola tá najväčšia skúška tejto vlády. Vystrašení občania boli disciplinovaní a veľkorysí. Rešpektovali inštitúcie, dodržiavali pravidlá a privierali oči, keď vláda inštitúcie obchádzala a šla až za hranicu pravidiel daných ústavou.

Niet lepšieho spoločenského tmelu ako spoločný nepriateľ. A pokojne to môže byť aj neviditeľný vírus. A keď ho zrazu niet, tak sa politika z hrdinskej poézie musí zmeniť na realistickú prózu, reflektujúcu spúšť, ktorá zostala po boji.

To je najväčšia skúška tejto vlády.

A text Ivana Bošňáka z Denníka E o tom, ako táto vláda zatiaľ naložila s finančnou pomocou EÚ, ukazuje, že Matovič by mal v súvislosti s pomocou ekonomike motivačné „nepokazme si to!“ vymeniť za realistické „pokazili sme vám to“.