Skús znova všetko, čo najviac neznášaš
Čo robíte radi? Sledujem pravidelne svojho deväťmesačného syna, ako všetko bez rozdielu skúša, ochytáva, skúma, a musel som si uvedomiť, že ja, tridsať rokov ďalej, by som sa niektoré veci mohol znova učiť od neho.
Nemyslím tým teraz, že by som mal dávať do úst všetko, čo mi príde pod ruku, rozdiel je hlavne kvalitatívny.
Všetko, čo ako deti vyskúšame, sa okolo dvadsiatky stane tým, čo nás definuje. Knihy, umenie, ľudia, s ktorými hovoríme. Čo uprednostňujeme. Znakom dospelosti je, že prestaneme robiť to, čo je nám nepríjemné, a začneme robiť výhradne to, čo nám robí radosť a čo sa nám „zvykne páčiť“.
V dlhom čiernom zozname vecí, voči ktorým som sa ako dvadsaťročný vyhranil a začal to nazývať „mojím štýlom“, vkusom, preferenciami, sú celé žánre literatúry, ingrediencie v jedlách, športy, činnosti, ľudia.
Dlho som si nahováral, aké je to skvelé – poznať sa, vedieť, čo má človek rád, a nestrácať čas s vecami, ktoré sa mi nepáčia –, ale potom, pri pohľade na to, čo som čítal minulý rok a aké potešenie mi to robilo, som si uvedomil tú holú pravdu – časom sa z toho všetkého stane veľká nuda.
Čítam len isté žánre kníh, konkrétnych autorov, hľadám filmy podobné tým, ktoré som videl predtým. Zoznam jedál, ktoré nikdy nedám do úst, je šialene dlhý, a tak väčšinou končím v niekoľkých konkrétnych reštauráciách pri niekoľkých položkách ich jedálnych lístkov. Stále dookola.
