Vyskúšali sme si prvú cestu k moru v čase korony. Zažili sme Chorvátsko bez rúšok a davov ľudí

Po týždňoch izolácie a uzavretých hraníc sa v Chorvátsku veľmi pomaly a s oneskorením začína letná sezóna. Je to prvé leto v čase korony a už teraz je zrejmé, že bude úplné iné, na aké sú domáci aj turisti zvyknutí.

Do Chorvátska sme vycestovali hneď v prvom týždni, keď slovenská vláda rozhodla o vzájomnom otvorení hraníc so 16 krajinami. Vyrazili sme v piatok ráno a vrátili sa v nedeľu večer. Otestovali sme si cestu cez Rakúsko a Slovinsko a cestou späť aj cez Maďarsko, ktoré začalo púšťať turistov z Chorvátska až v piatok.

Na niektorých miestach ľudia nosili rúška, čím sme šli viac na juh, tým boli postcovidové pravidlá ležérnejšie.

Ako prvý cieľ sme si vybrali miesto, ktoré je na pevninskom pobreží, nie veľmi ďaleko – teda na Istrii a ideálne s pekným historickým centrom a plážami poruke. Vyšlo nám z toho mesto Rovinj, respektíve Rovigno, ktoré niekoľko storočí patrilo Benátkam a kedysi bývalo ostrovom, kým v roku 1763 nezasypali kanál oddeľujúci ostrov od pevniny.

Vyrazili sme neďaleko Auparku v Bratislave presne o šiestej ráno z benzínovej stanice, kde sme si kúpili prvú diaľničnú známku do Rakúska. Po pár minútach sme prešli prvé hranice bez akejkoľvek kontroly a zdržania sa a pokračovali na smer Graz.

Cesta bola poloprázdna, míňali sme viac kamiónov ako osobných áut. Benzínové stanice v Rakúsku boli takmer vždy úplne prázdne. Žiadne rady na tankovanie, čo je v lete mimoriadne nezvyčajný pohľad pre človeka, ktorý putuje po hlavnom ťahu na juh za morom.

Najčastejšie sme videli Slovincov, Nemcov a Rakúšanov – čo zodpovedá celkovým štatistikám turistov, ktorí po uvoľnení opatrení vyrazili na dovolenku do Chorvátska.

Na čerpacích staniciach OMV sa ešte stále chodí s rúškami a dodržuje odstup.

O tri hodiny neskôr dorazíme k ďalším hraniciam, na ktorých si zakúpime „vignettu“ za 15 eur na sedem dní. V obchodíku sme sami, predavačka nosí rúško. Za slovinskými hranicami sú jedinou spomienkou na koronakrízu vystavené dezinfekčné prostriedky na ruky.

Kto chce, si ich dá, nikto to nekontroluje. V Slovinsku je už premávka hustejšia. Je 11:30 a pri slovinskom meste Koper vidíme z diaľnice prvýkrát more. Láka nás zabočiť smerom do Portoroža, ale ponáhľame sa do Rovinja.

Zapisujeme si, že v čase postkoronovom sa viete dostať aj na začiatku leta na slovinskú pláž z Bratislavy za päť a pol hodiny.

O 20 minút sme na hraniciach s Chorvátskom. Ešte pred tým, ako sme vyrazili, sme vyplnili online formulár na stránke entercroatia.mup.hr. Je veľmi jednoduchý a je aj v slovenčine. Jeho vyplnenie vám zaberie len chvíľu – odporúča sa na hladký prejazd hranicami.

Od nás ho však na slovinsko-chorvátskych hraniciach nikto nechcel.

Boli to vôbec prvé hranice, kde sme trochu, okolo desať minút, čakali z dôvodu kontroly cestovných dokladov.

Na hranici v miestnom rádiu riešili situáciu s COVID-19 vo Švédsku. V krajine, kde zvolili menej striktný režim, zaznamenali vyše 50-tisíc prípadov a skoro 5-tisíc mŕtvych. Tamojší šéf epidemiológov priznal, že urobili aj chyby.

Chorvátsko prešlo zdravotnícku krízu dobre, hoci testuje oveľa menej ako Slovensko, má tiež dobré čísla.

Posledné týždne mali viaceré dni s nulovým alebo jednociferným nárastom, podobne ako na Slovensku. Celkovo sa nakazilo v Chorvátsku 2 252 ľudí a 107 zomrelo. Na Istrii mali necelú stovku prípadov. Uvoľnený letný režim vidno v Chorvátsku na prvý pohľad. Takmer nikto tam nenosí rúška.

Je 12:40 a dorazili sme do Rovinja. Cesta z Bratislavy nám trvala približne 6 hodín 40 minút s niekoľkými krátkymi prestávkami na diaľničné známky, toaletu či kávu a burek.

Ubytovanie sme si dopredu nezháňali. Zaparkujeme vedľa nábrežia neďaleko pristavených jácht s výhľadom na Katedrálu svätej Eufémie a v prvom ubytovaní, ktoré je poruke (ak nerátame luxusné bývanie v Grand Rovinj za vyše tristo eur na noc), sa spýtame, či majú voľné. Mali.

Za 75 eur dostávame viaclôžkovú izbu s raňajkami úplne v centre Rovinja vedľa prístavu a promenády s plážami.

Leto bez rúšok 

V meste sú už prví turisti. Viaceré prevádzky a hotely otvorili len pred pár dňami. Jedno z mála viditeľnejších opatrení sú prísnejšie dodržiavané odstupy v banke a sklenená bariéra v turistickom informačnom centre.

Rúška nikto nenosí. Johana Meirová z Mníchova prišla so svojou rodinou a užíva si uvoľnenú chorvátsku atmosféru na príjemnej kamienkovej pláži v meste. „U nás v Bavorsku je to stále dosť prísne a všade sa nosia rúška,“ rozpráva mladá Nemka.

Bavorský premiér Markus Söder zvolil hneď od začiatku prísnejší prístup a ako krízového manažéra ho za to ocenili. Je jedným z favoritov, ktorý by mohol nahradiť nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú v súboji o vedenie v najväčšej nemeckej strane-koalícii CDU/CSU.

„Söder je fajn, ale už sme radi, že môžeme slobodne dýchať a dopriať si leto naplno,“ vysvetľuje Johana. Je prekvapená, ako málo ľudí je v meste.

Na plážach nemusí nikto organizovať rozostupy. Každý si pohodlne nájde svoj kúsok – či už na betónovom móle, štrkovej pláži, alebo o trochu ďalej v borovicovom lesíku na kameňoch.

Francesca, ktorá turistom nosí pivo či kokteily, hovorí, že otvorili len včera. „Začína sa to pomaly plniť, ešte pred týždňom v meste nikto nebol. Normálne je tu plno a máme otvorené už v apríli.“

Talianske mená sú v dvojjazyčnej Istrii bežné.

Majiteľ malej reštaurácie na nábreží sa volá Sergio. „Situácia nie je dobrá,“ hovorí. Dva mesiace mali zavreté. „Vláda nám síce zaplatila 500 eur na človeka, aby sme nemuseli prepúšťať, ale na konci sezóny ešte uvidíme, ako veľmi nás to zasiahne.“

Vedľa sedí český pár z Moravy. Imunológ Jan Lichnovský sem chodieva dvakrát za rok – v júni a septembri. Pochvaľuje si prázdne cesty a pohodu v meste. „Konečne žiadna koronahystéria,“ smeje sa.

Poloprázdny trajekt

Na krátkej ceste po Chorvátsku v postcovidovom období sme chceli vidieť, ako prežívajú krízu na ostrovoch. Tie sú obzvlášť závislé od turistov a po veľmi oneskorenom začiatku sezóny a mnohých zrušených rezerváciách ich čakajú ťažké časy.

Úbytok turistov vidno aj na premávke trajektov. Plavia sa menej často, ako je na jún zvykom. Na ostrov Rab by sme mohli ísť loďou aj z najväčšieho chorvátskeho ostrova Krk.

Musíme však zvoliť druhú trasu zo Sitnice, čo znamená skoro trojhodinovú jazdu lemovanú pobrežím. Prichádzame práve načas, autá už pomaly púšťajú na loď a pred stánkom s lístkami je malý rad. Trajekt vyráža o päť minút.

Chorvátska vláda sa rozhodla, že ceny nechá mimosezónne – čiže na diaľnici môžete ušetriť desať percent, na trajektoch až o 20 percent oproti cenám z minulého leta.

V pokladnici nefunguje terminál, dá sa platiť len hotovosťou – napriek nálepke, že pre COVID-19 vítajú platbu kartou. Našťastie, už máme zamenené kuny. Kurz je rovnaký ako vlani – v banke okolo 7,50 za euro (s poplatkom 20 kún) alebo v zmenárni za 7,12 bez poplatku.

Na lodi počujeme prvý raz aj slovenčinu. Mladý pár s deťmi sa vybral na pieskovú pláž. Stretávame motorkárov z Chorvátska a Rakúska, Nemcov s karavanmi. Niko so ženou a mladou dcérou prišli z talianskej Vicenzy.

„Naše mestečko nebolo tak drsne zasiahnuté,“ vraví. Do Chorvátska sa dostali bez problémov s miernym zdržaním na slovinských hraniciach. Počas najprísnejších opatrení mali cestujúci zostávať vo svojich autách – ako sa píše na ozname na lodi. Tento víkend to už rozhodne neplatí. Dovolenkári si užívajú vánok a pozorujú modré more medzi pevninou a ostrovom na hornom poschodí trajektu.

Cesta do Mišnjaku trvá len 15 minút. Keďže trajekt je plný možno tak z tretiny, rýchlo sme vonku a ocitáme sa na ostrove Rab, kde v hlavnom mestečku má svoj dom aj bývalý predseda SNS Ján Slota. Jeho vilu vidno z prístavu, my sa však ponáhľame do Loparu zistiť, aké veľmi prázdne sú vyhlásené pláže na severe ostrova.

Obrovská piesková pláž, na ktorú sú na chorvátskom ostrove Rab najviac hrdí, je takmer prázdna. Pôsobí opustene a nezvyčajne ticho na to, že je polovica júna a krásna slnečná sobota.

Slnečníky a ležadlá stoja vedľa seba s malým odstupom prázdne. Zopár rodičov s malými deťmi kráča po plytkej zátoke alebo si budujú pieskové hrady. Vodné bicykle sú zaparkované a pohojdávajú sa pred malým ostrovčekom, ku ktorému plávajú štyri tínedžerky.

Voda v tejto zátoke je teplá. Pre rodiny s deťmi, ktoré stále ešte nedorazili, ideálne podmienky.

„Bez turistov sa cítime veľmi nesvoji,“ počujeme v Rabe.

Ostrov sa vlani tešil z titulu vychádzajúcej hviezdy medzi mnohými chorvátskymi ostrovmi na Istriji. V letnej sezóne tu prespali dva milióny turistov.

Rab dokonca objavili aj v Južnej Kórei, kde ho zaradili medzi top desať destinácií. Dnes je situácia iná. Miestnym je jasné, že tento rok už stratu nedoženú.

Šéfka turistickej asociácie na ostrove Ivana Matušanová pre Jutarnji List povedala, že oproti vlaňajšku prišlo 20 percent ľudí.

Sami v kempe na úžasnej pláži

Viaceré veľké hotely zvyknuté na autobusové zájazdy stále neotvorili. Niektoré stánky a bufety sú obkolesené páskou.

„Tak extrémne málo ľudí sme tu ešte nevideli, a to tu chodíme vždy v rovnakom čase,“ hodnotí situáciu mladý český pár.

Roman a Simča z Příbramu sa tešia, že hranice sa už otvorili a nemuseli rušiť svoju rezerváciu. V mnohom je táto dovolenka pre nich výnimočná.

Prvý raz sem zobrali malého Filipa. Prvý raz zaparkovali svoj vlastný prenajatý karavan v kempe, ktorý je priamo na slávnej Rajskej pláži (Rajska plaža/Paradise beach). Stačí otvoriť malú bránku kempu a kráčate po piesku.

Prenajatie miesta v obľúbenom kempe ich vyšlo na 380 eur na 8 nocí. Aj Roman, ktorý pracuje ako stolár a parketár najmä v Nemecku, pocítil koronakrízu. „Síce nás pustili do pohraničných miest, ale my sme mali zákazky oveľa hlbšie,“ rozpráva Roman a otočí si klobásku na grile, ktorý si postavil k stoličkám a stolu vedľa karavanu.

Ceny v kempe aj na ostrove sú podľa neho rovnaké ako predtým. V jednom z hotelov nám povedia, že v snahe získať turistov, ak ide o dlhšie pobyty, vedia dať cenu dole o 15 percent a prihodia nejaký wellness bonus.

V kempovom tábore sa od manažérky dozvieme, že zatiaľ sú vyťažení asi tak na desať percent oproti tomu, ako sú zvyknutí. „Veríme, že v júli sa to výrazne zlepší,“ rozpráva Marija. Karavany, ktoré si môžete prenajať, stoja prázdne vedľa seba.

V kempe je veselá atmosféra. Na svojich vlastných karavanoch dorazili turisti z Nemecka. Ich deti sa hrajú medzi stromami a novými prívesmi. Christian pracuje v Audi, aj on pocítil výpadok v práci pre koronakrízu. Rakúsky pár si pripevnil na strechu svojho džípu stan – nová vychytávka tejto sezóny.

Všetci sa dostali na ostrov bez veľkých zdržaní, cesty sú ešte poloprázdne a na hraniciach šlo podľa nich krátko po otvorení hraníc všetko hladko.

Prázdne pláže na ostrovoch

Aj na ostrove sme si zvolili taktiku ubytovania „na blind“ a vybrali sme si ubytovanie blízko pláže. Mali voľné a dali nám trochu nižšiu cenu, ako ponúka Booking.

„Je to veľmi ťažké. Keď to v marci prišlo, padali nám rezervácie jedna za druhou,“ rozpráva Nina, manažérka nového hotela s bazénom aj reštauráciou. „Vyzeralo to veľmi zle. Do toho sme sa na ostrove ocitli v absolútnej izolácii. Šesť týždňov som nemohla navštíviť príbuzných – na trajekt sa dalo len vo výnimočných prípadoch. Stali sme sa naozaj odrezaným ostrovom od zvyšku sveta,“ vraví.

Teraz sa to už podľa nej zlepšuje. Prišli totiž Nemci, ktorí využili sviatky pred prázdninami a urobili si prvé letné voľno. Hovorí, že chodia aj Chorváti alebo Slovinci – väčšinou na predĺžené víkendy. „Už sa znovu pýtajú na rezervácie, väčšinou na poslednú chvíľu,“ vraví Nina. Na dlhšie pobyty napríklad ponúkajú zľavu 15 percent a výhody ako pobyt vo wellness centre.

Cestou z ubytovania míňame dva veľké rodinné hotely, ktoré stoja priamo pred plážou. Sú zavreté a prázdne.

Mnohí domáci, ako napríklad Nina, veria, že začiatkom prázdnin v júli sa to zlepší.

Na druhý deň si musíme privstať, ak chceme chytiť jediný ranný trajekt, ktorý ide o 6:00 z priamo z Loparu na ostrov Krk. Za normálnych okolností by sme si volili variant o 9:45. Ten však zatiaľ nepremáva. „COVID-19, je to slabé,“ smeje sa pani v stánku s lístkami na trajekt.

Krk je najväčší chorvátsky ostrov, kam sa navyše dá pohodlne dostať cez most (za poplatok 35 kún) neďaleko Rijeky. Napriek tomu je podobne prázdny ako Rab.

Rozhodli sme sa otestovať jednu z najvyhlásenejších miestnych pláží – Vela plaža – v Baške. Na peknej kamienkovej pláži s pieskom a krásne zafarbeným morom s výhľadom na kopce sa však prechádzame sami. Je desať hodín doobeda, slnko hreje a slnečníky navodzujúce dojem Karibiku sú opustené a nevyužité.

Niektoré reštaurácie stále neotvorili.

Z blízkeho kempu si príde zaplávať zopár jednotlivcov. Starší chorvátsky pár si rozloží uteráky a sleduje prázdnu pláž. V baroch na pláži čašníci so založenými rukami čakajú na zákazníkov.

Podobne to vyzerá na plážach, ktoré obchádzame cestou domov. Zatiaľ nehrozí, že by ste si v Chorvátsku nevedeli nájsť miesto pre seba a báli sa, že sa ocitnete v dave. Funguje už aj väčšina reštaurácií a obchodov.

Pohľady na more ako z pohľadnice, akurát bez masy ľudí. Je to príjemné a má to svoje čaro, ak si odmyslíte ekonomický dosah, ktorý úbytok turistov pre Chorvátsko bude znamenať.

Na sever nám aj navigácia ponúka cestu cez Maďarsko. Chceme otestovať, či sú hranice s našimi južnými susedmi už naozaj otvorené. Na stránke našej ambasády v Záhrebe stále odporúčajú vyhnúť sa tejto trase. Donedávna ste potrebovali špeciálne povolenie po vypísaní maďarského formulára s veľmi malou šancou, že ho dostanete.

Už to však neplatí, ako si overíme po niekoľkohodinovej ceste po chorvátskych diaľniciach a zakúpení elektronickej diaľničnej známky. Chorváti nám skontrolujú pasy, Maďari nám len zakývajú. Cesta do Bratislavy je prázdna. Prvú cestu k moru v čase postkoronovom máme za sebou.