Záborskej poslankyňa Hatráková: Umelé oplodnenie sa vymklo z rúk. Funguje ako biznis
Katarína Hatráková je psychologička, ktorá upozornila na to, čo sa dialo v Čistom dni. Dnes je poslankyňou Kresťanskej únie a členka klubu OĽaNO. Po úvodných mesiacoch v parlamente konštatuje, že poslanci medzi sebou nevedia komunikovať.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa dostala do politiky,
- ako vyzerajú vzťahy v parlamente,
- prečo je podľa nej dôležité teraz otvárať tému interrupcií a
- prečo by sa mali podľa nej obmedziť umelé oplodnenia.
Čo vás prekvapilo na živote poslancov?
Neprekvapilo ma veľa, lebo som cez môjho otca s politikou rástla. Mala som predstavu, ako funguje parlament. Pravda je, že intenzívnejšie som to sledovala v 90. rokoch a posledných 15 rokov až tak nie. Mentálne som vsadená skôr do 90. rokov a vidím rozdiel, ale viac k horšiemu ako lepšiemu.
V čom?
V závere 90. rokov sa dali veci ospravedlniť tým, že sme mladá demokracia a učíme sa bazálnej komunikácii a rešpektu. Prekvapuje ma, že po 20 rokoch sme na tom rovnako. Dnes už výhovorka, že sme sa to ešte nenaučili, neplatí. Avšak nezmenilo sa to.
Ako vyzerá komunikácia na chodbách, v pléne, ale aj v salónoch, kam sa médiá či verejnosť nedostanú?
Sme tu dva mesiace, čo je málo najmä pre koronakrízu. Komunikuje sa naprieč stranami, ale deje sa to skôr v kuloároch a na chodbách, nie v pléne. Čo je možno škoda. Trochu mi chýba a ruší ma, že tu je striktná čiara medzi koalíciou a opozíciou. Striktná v tom, že nielenže nebudeme diskutovať, my nebudeme ani počúvať. A je to obojstranné.
Nekomunikujete s ľuďmi zo Smeru či s kotlebovcami?
Nie. Je to veľmi krehké. Nemôžem povedať, že by sa nikdy nikto s nikým nerozprával. Ale je to slabá, nerešpektujúca komunikácia.
Viete si predstaviť, že budete komunikovať s poslancami ĽSNS?
Fašisti aj komunisti dostali mandát od ľudí. Nie je náhoda, že tam sedia. Parlament nie je elita národa. Sleduje, ako ľudia premýšľajú a aké postoje majú. Fašistické a komunistické myšlienky, ktoré tieto dve strany prezentujú, mnohých ľudí oslovili. Nie je to zanedbateľné číslo, preto s nimi treba komunikovať. To znamená počúvať a vnímať, prečo majú také hodnoty, kde sa dajú meniť a kde nie. Môžeme sa voči nim vymedziť. Ale neustále sa vracať k tomu, že vy ste takí a my sa s vami nebudeme baviť, tak to neviem, či nás 30 rokov po prevrate niekam posunie.
Ako sa stalo, že ste kandidovali za Kresťanskú úniu (KÚ)? Kto vás oslovil?
Vzniklo to náhodou. Rástla som v KDH, nebola som členkou ani vo výkonných funkciách. Svojho času som bola členkou KDS – Konzervatívni demokrati Slovenska. Otec bol spoluzakladateľ. Rástla som s tými myšlienkami, poznala som ľudí a je mi to blízke doteraz. Dlhé roky poznám Anku Záborskú. Primárny dôvod, prečo KÚ, bol, že ma oslovila Anka Záborská. Z KDH ma nikto neoslovil. Z ponúk, ktoré som mala, som prijala ponuku pani predsedníčky Záborskej do veľkej miery preto, lebo si vážim jej otca, pána doktora Neuwirtha, ktorý bol blízky priateľ môjho otca.
Do parlamentu ste sa dostali na kandidátke OĽaNO. Ako funguje klub?
Fungujeme ako jednotný klub.
Ale idete tam s tým, že vy ste si to interne už dohodli, ako by ste hlasovali?
Áno. A aj na klube je diskusia.
Máte dohodu, že budete určitý čas súčasťou klubu a potom sa môžete osamostatniť? Je možné, že piati poslanci za KÚ počas tohto volebného obdobia odídu z klubu OĽaNO?
Neviem o takej
