Denník N

Filmový zvukár: Nesmieme zlyhať, natáčací deň hviezd stojí milióny dolárov

Ivo Repčík pri nakrúcaní v Egypte. Foto - Pavel Otevřel
Ivo Repčík pri nakrúcaní v Egypte. Foto – Pavel Otevřel

Ivo Repčík v roku 2017 ako prvý na svete vytvoril separátny zvukový záznam na vrchole osemtisícovky.

Ako sa mladíkovi z Moravy podarí robiť zvuk do veľkých zahraničných produkcií? O takú pozíciu musí byť veľká bitka.

Jasné, je na ňu veľký rad. Je to fyzicky aj psychicky náročná a zodpovedná práca, keďže zodpovedáte za kompletný zvukový materiál z natáčacích dní, ktorý má neraz hodnotu miliónov. Kto by však nechcel robiť so svetovou špičkou?

Je to dané povahou človeka, ale najmä ľuďmi, ktorých stretnete. Aj ja som sa k tomu dostal vďaka kontaktu s tými správnymi. Najviac ma usmernil a pomohol mi Petr Forejt, zvukár, ktorý bol nominovaný na Oscara za film Wanted s Angelinou Jolie a dodnes je najlepším majstrom zvuku, akého poznám. Pracuje výhradne na zahraničných projektoch.

Zavolali sme si ho do školy v rámci vzorového natáčacieho projektu, lebo veď kto by nás naučil viac ako ten najlepší? Prijal to, zoznámili sme sa, ľudsky sme si sadli, postupne som mu začal asistovať a ostali sme v kontakte. Asi som sa mu osvedčil.

Navyše, od začiatku mi bolo jasné, že na to, aby som mohol byť konkurencieschopný, musím mať k dispozícii čo najkvalitnejšiu techniku na záznam zvuku, a tak som si postupne začal budovať komplexnú výbavu.

Pri filmoch a seriáloch to funguje tak, že produkcia si vás najme ako subdodávku s vašou vlastnou technikou? Myslel som si, že štáby majú vlastnú techniku a najímajú si len zvukárov.

Väčšinu profesií okolo filmov a seriálov tvoria remeselníci, ktorých si produkcie najímajú aj s technikou. Výnimkou sú kameramani. V brandži je zažité, že drahé kamery, ktoré sa stále vyvíjajú, poskytujú štábom na natáčanie rentály (požičovne) filmovej techniky. V zahraničí to zväčša vyzerá tak, že kameraman iba sedí za monitorom a prostredníctvom ďalších profesií si koriguje produkciou zapožičané svetlá a kamery.

Pri zvukovej technike je vývoj trochu pomalší. Zvukový formát sa nemení tak často ako rozlíšenie obrazu. Navyše, práca s cudzou technikou nie je vždy optimálna, človek sa ju musí naučiť dokonale ovládať – na to si musí celý reťazec vyčistiť, odskúšať, doladiť, čo zbytočne zdržuje a pôsobí dosť nekomfortne. Samozrejme, prešiel som si aj tým, ale len dovtedy, kým som si zarobil na vlastnú techniku. Tú detailne poznám a presne viem, čo kedy a ako použiť. Dobrý remeselník vždy radšej používa vlastný „vercajg“.

Vy doma asi nepočúvate hudbu vo formáte mp3, že?

Traduje sa, že zvukári sú audiofili, ktorí si vždy a všade vychutnávajú len kvalitný a drahý zvuk, je to však pravda len sčasti. Áno, kedysi som počúval veľa hudby, ale na sériovo vyrábanej hi-fi veži. Za audiofila sa rozhodne nepovažujem. V poslednom čase som počúvanie hudby značne obmedzil, lebo z toho večného počúvania zvuku na pľaci mám doslova vyhučanú hlavu. Doma si preto najradšej vychutnávam ticho.

Tak inak – v akom formáte zaznamenávate zvuky do filmov?

Vo formáte wav, ktorý je medzinárodne uznávaný. Samozrejme, aj on sa môže líšiť kvalitou, teda vzorkovaním, aj wav dokážete skomprimovať podobne ako mp3. My konkrétne nahrávame wav vo vzorkovaní 48kHz/24 bit. Sám pre seba si však bežne nahrávam atmosféry do svojej zvukovej banky, ktoré raz môžem využiť, a tam používam vzorkovanie 96kHz/24 bit.

Pod atmosférou sa myslí napríklad zvuk plnej krčmy, zvuk ulice, skandovania na koncerte, šum vetra v lese a podobne?

Presne tak, ide o zvukové atmosféry v rôznych situáciách a na rôznych miestach, ktoré sa raz možno hodia do nejakého filmu či seriálu.

Nahrávanie zvuku pri akcii. Foto – archív I. R.

Kedy vstupujete do procesu prípravy filmu či seriálu?

Je to rôzne. Špecializujem sa ako zvukár primárneho záznamu zvuku, čiže nahrávam najmä repliky hercov, ruchy a atmosféry na pľaci. Následne ich odosielam do postprodukčného štúdia.

Na českých či slovenských projektoch sa hlavný majster zvuku môže podieľať už na zvukovo-dramaturgickej príprave scenára. To sa však dnes deje veľmi ojedinele. Moja profesia teda vstupuje do projektu zväčša v rámci obhliadok lokácií.

Čiže si chodíte obzrieť miesta, kde sa bude natáčať, aby ste zistili, či niekde nablízku nie je rušná cesta, letisko, štadión a podobne?

Presne tak. Pre nás zvukárov ide o elimináciu parazitných zvukov, ktoré nám môžu spôsobovať problémy počas nahrávania. Napríklad sa bežne stáva, že v blízkosti nakrúcania sa niečo stavia, a tak je tam stavebný ruch. Podobných aspektov riešime nespočetne veľa.

Čo vtedy urobíte?

Problém musím analyzovať a vyriešiť. Najlepším riešením pri vážnej situácii ako blízka stavba je zmena lokácie. Ak to nie je reálne, zájdem za takzvaným lokačným, čo je človek, ktorý má na starosti sprostredkovanie a zaistenie miesta natáčania. Požiadam ho, aby zistil, či vtedy a vtedy bude stavba fungovať alebo tam budú mať deň voľna.

V časoch socializmu sa zašlo s fľaškou rumu za stavbyvedúcim poprosiť o ticho v konkrétnej hodine. Zväčša to zabralo. Dnes to už minimálne v Česku nefunguje.

V českých podmienkach sa často robí obhliadka lokácií tak, že zvukár tam nejde osobne, ale pošle niekoho iného a neskúseného. Ten vypíše plný papier potenciálnych problémov a pošle ho zvukárovi, čo s tým však on môže urobiť? Nič. Problémy sa musia vyriešiť už počas obhliadky, lebo pri nakrúcaní na to nie je čas.

Prečo sa to nedá riešiť situačne?

Treba si uvedomiť, že deň nakrúcania veľkých svetových hereckých hviezd stojí milióny dolárov. Ak sa to nestihne v naplánovanom termíne, prudko sa to predražuje. Angelina Jolie stojí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie