Orbánova vízia a slovenská odpoveď

Autor je filozof, publicista a bývalý politik

Trianon, V4, Orbánov prejav a Matovičovo nepodarené gesto voči slovenským Maďarom nanovo otvorili tému Maďarska a maďarskej menšiny na Slovensku. Je to celý súbor problémov od politickej reprezentácie menšiny cez stále vyťahovaný (pseudo-) problém preambuly slovenskej ústavy až po finančné injekcie Orbánovej vlády menšinovým organizáciám či rodinám u nás doma.

Mnohých zaujal Orbánov prejav až tak, že ho prezentujú ako dôkaz Orbánovho „vyšinutia“, prinajlepšom k rétorike nacionalizmu v kroji 19. storočia. Ba poniektorí ho už častujú aj fašistickým nádychom. A, samozrejme, ako potenciálnu a otvorenú hrozbu pre Slovensko.

Ideovo je Orbánov prejav naozaj priam vzorovou rétorikou veľkomaďarského nacionalizmu oslovujúcou maďarského voliča romantizovanou ideológiou maďarského hrdinstva a zrady (tých ostatných), večnej slávy, Božieho národa, nadúvaním sa civilizačným poslaním maďarstva, zradou Západu a súčasnou misiou záchrany Európy, jej kresťanskej podstaty pred hrozbami a zlami rozkladných liberálnych síl.

A napriek tomuto všetkému považujem Orbánov prejav za defenzívny, kapitulačný a vedome ponúkajúci len akúsi vzdialenú utopickú víziu revitalizovanej zašlej slávy maďarstva.

Poplakal si pre Trianon, urobil z neho mierku maďarskej histórie a obvinil nespoľahlivý Západ z krívd na národe (nuž veď napokon so západnými mocnosťami máme aj my svoje skúsenosti po Mníchove 1938). A tvrdí, že „nás“ obral o prírodné zdroje, obrániteľné hranice atď.

Práve to slovíčko „nás“ je pozoruhodné, lebo o kom to vlastne hovorí? Uhorsko nebolo maďarské, iba od polovice 19. storočia maďarizované, patrilo nie „národu“, ale feudálnej šľachte, ktorá svoj pôvod neodvodzovala od národa, ale rodokmeňov modrej krvi.

To, čo nápadne trčí z Orbánovho bohosloveckého žalmu, je úsilie o historické zdôvodnenie a budúca ašpirácia na kultúrno-ekonomickú hegemóniu obnovením idey Karpatskej kotliny. Ale