Denník N

Ako hlasujú slovenskí europoslanci o právnom štáte, demokracii a ľudských právach vo svete

Európsky parlament. Foto – TASR
Európsky parlament. Foto – TASR

Podobne ako pri hlasovaniach o Rusku, aj v hlasovaniach o iných častiach sveta by sa dalo hovoriť o troch skupinách slovenských europoslancov.

Autor je prezident IVO a hosťujúci expert IWM (Viedeň)

V prvej časti analýzy publikovanej Denníkom N sme sa venovali hlasovaniam a postojom slovenských europoslancov v otázkach súvisiacich s vnútornou a zahraničnou politikou Ruskej federácie. V dnešnom príspevku sa pozrieme na to, ako sa zachovali poslanci zo Slovenska pri schvaľovaní rezolúcií venovaných situáciám v krajinách s nedemokratickými režimami a pri hlasovaní o Výročnej správe EÚ o ľudských právach vo svete za rok 2018.

Príspevok je výstupom medzinárodného analytického projektu realizovaného inštitútom Political Capital (Budapešť) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO), inštitútom Res Publica (Varšava), Pražským inštitútom bezpečnostných štúdií (PSSI) a výskumníkom Antonom Šechovcovom (Viedeň). Projekt podporila Národná nadácia pre demokraciu (NED).

Prejav podpory hodnôt

Na analýzu bolo vybraných 8 hlasovaní – o 7 kritických rezolúciách (porušovanie ľudských práv režimom Nicolasa Madura vo Venezuele, volebné manipulácie zo strany vlády Eva Moralesa v Bolívii, stav právneho štátu na Kube, prenasledovanie Ujgurov v Číne, potlačenie protestov v Iráne, stav právneho štátu v Nikarague a parlamentný puč vo Venezuele) a o Výročnej správe o stave ľudských práv vo svete za rok 2018 a politike EÚ v tejto oblasti.

Spomínané rezolúcie a správa dokumentujú pozornosť, ktorú Európska únia ako spoločenstvo budované na určitých hodnotách venuje právnemu štátu, slobode, demokracii a ľudským právam v iných krajinách. Hlasovanie slovenských europoslancov môžeme v tomto kontexte považovať za prejav podpory spomínaných hodnôt a súhlasu s líniou EÚ v konkrétnych situáciách. Výsledky hlasovaní sú uvedené v tabuľke 1.

Tri skupiny

Podobne ako pri hlasovaniach o Rusku, aj v hlasovaniach v otázkach právneho štátu, slobody, demokracie a ľudských práv vo svete sa dalo hovoriť o troch skupinách slovenských europoslancov – podľa toho, aké stanoviská zaujali.

Do prvej skupiny patrili poslanci z frakcií EPP, RE a ECR (členovia strany Spolu, KDH, PS a SaS), ktorí podporili rezolúcie kritizujúce porušovanie ľudských práv nedemokratickými režimami v rôznych krajinách. Všetkých 8 prerokúvaných dokumentov podporili Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Michal Šimečka, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Lucia Ďuriš Nicholsonová, 7 dokumentov podporil Eugen Jurzyca (zdržal sa iba pre výročnej správe o ľudských právach). Menej výraznú aktivitu prejavil pri týchto hlasovaniach Peter Pollák z OĽaNO, ktorý sa niekoľkokrát na hlasovaniach nezúčastnil a podporil iba 5 dokumentov.

Do druhej skupiny patrili poslanci z frakcie S & D (členovia Smeru-SD), ktorí síce tesnú väčšinu alebo polovicu kritických rezolúcií podporili, ale pri niektorých hlasovali proti, zdržali sa alebo nehlasovali. Zatiaľ čo poslanci zo Spolu, KDH, PS a SaS podporili všetky kritické rezolúcie bez výnimky, poslanci zo Smeru-SD zaujali zmierlivý, resp. ústretovejší postoj voči niektorým ľavicovým režimom v Latinskej Amerike. Monika Beňová napríklad hlasovala proti rezolúciám kritizujúcim Kubu a Bolíviu. Robert Hajšel tiež hlasoval proti kritickej rezolúcii o Kube a dvakrát sa zdržal pri hlasovaniach o Venezuele.

Tretiu skupinu tvorili nezaradení poslanci zvolení za extrémistickú ĽSNS, ktorí zriedkavo alebo iba výnimočne hlasovali za kritické rezolúcie, častejšie hlasovali proti alebo sa zdržali, resp. sa na hlasovaniach nezúčastnili. Milan Uhrík napríklad podporil iba jednu kritickú rezolúciu – o Iráne. Dvakrát hlasoval proti rezolúciám o Venezuele a vo všetkých ostatných hlasovaniach sa zdržal. Miroslav Radačovský tiež dvakrát hlasoval proti rezolúciám o Venezuele. Bol jediným slovenským poslancom, ktorý hlasoval proti Výročnej správe o stave ľudských práv vo svete a politike EÚ v tejto oblasti. Hlasoval však za tri kritické rezolúcie (o Ujguroch v Číne, o Iráne a Nikarague).

Pri hlasovaniach o Iráne a Nikarague došlo k najväčšej zhode v stanoviskách slovenských europoslancov, keď v obidvoch prípadoch za kritické rezolúcie hlasovali 12 poslanci z 13 (raz nehlasoval jeden, druhýkrát sa zdržal ďalší). Takmer podobná situácia vznikla pri hlasovaní o ujgurskej menšine v Číne, keď za rezolúciu hlasovali 11 poslanci z 13 (dvaja sa zdržali).

Zmeny nečakajme

V súhrnnej tabuľke vznikol rebríček indikujúci nastavenia jednotlivých poslancov a politických subjektov, na kandidátkach ktorých boli do EP zvolení, pokiaľ ide o podporu demokratických hodnôt a odpor voči autoritarizmu a geopolitickej rozpínavosti.

Je to pomyselné situačné vysvedčenie, ktoré teoreticky môže byť v nasledujúcom období modifikované. Osobný profil poslancov a charakter a programové východiská ich strán však dávajú tušiť, že nejaké radikálnejšie zmeny v tomto rebríčku sa sotva dajú čakať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie