Denník N

Príbeh rodičky zo socialistického raja – Venezuely, kde sa stala epidémia zámienkou na teror voči obyvateľom

Caracas, Veneuzela, máj 2020 FOTO - TASR/AP
Caracas, Veneuzela, máj 2020 FOTO – TASR/AP

V indiánskych oblastiach Venezuely sú ložiská diamantov a zlata, na ktoré dostal chúťky diktátor Nicolas Maduro. Miestnych obyvateľov označuje za šíriteľov koronavírusu a necháva ich strážiť ozbrojencami a armádou.

Pôrod

Yolanda má sotva 28 rokov, štyri deti, a keď prišla 7. mája do súkromnej kliniky v meste El Dorado na juhu Venezuely, čakala piate – syna. Klinika si za pôrod vypýtala sedem gramov zlata.

V krajine, ktorej vláda už dávno stratila kontrolu nad vlastnou ekonomikou, priemyslom a prakticky nad všetkým okrem ozbrojených zložiek, dosahuje hyperinflácia 1,3 milióna percent. Miestne bankovky majú pri platení nižšiu hodnotu, ako je na Slovensku ich cena v zberni starého papiera. V rôznych častiach štátu sa tak platí, čím sa dá: pri brazílskych hraniciach brazílskym reaisom, v centrálnych regiónoch americkými dolármi a v iných – čistým zlatom.

Yolandu preto požiadavka kliniky neprekvapila. Zaplatila bez reptania, aj keď sedem gramov má pri momentálnej cene zlata na venezuelskom čiernom trhu hodnotu okolo 200 eur. Na porovnanie, mesačný plat predavačky či učiteľa je vo Venezuele päť eur.

Pôrod napriek tomu neprebiehal dobre. Lekár ani sestry nedokázali dieťa vytiahnuť a Yolanda spomína, ako jej frustrovaný personál niekoľkokrát udieral na brucho a brutálne manipuloval s telíčkom v jej vnútri. Keď ju o niekoľko hodín odvážal manžel z nemocnice, dieťa bolo stále v maternici, no už mŕtve. Lekár v inej klinike dá do zápisnice uviesť, že malo zdeformovanú hlavu s výraznými vtlačeninami od ľudských rúk. Podobný nález – podliatiny na detskom telíčku – potvrdí aj Yolandin manžel.

Deje sa to v čase, keď už v krajine platí stanné právo a karanténa a prestávajú fungovať aj základné civilné služby a inštitúcie.

Yolanda Williams po pôrode, počas ktorého venezuelskí lekári zabili jej nenarodené dieťa.

Epidémia

Ako a kedy presne sa do Venezuely dostala nákaza koronavírusu prvýkrát, nie je jasné. Cez hranice prúdia najmä jej vlastní obyvatelia pracujúci v okolitých krajinách, ale aj čínski biznismeni, pašeráci a obchodníci so zlatom, pomocou ktorého Venezuela platí Číne za zbrane pre svojich vojakov a občas aj za jedlo pre hladujúcich civilov.

Oficiálne boli prvé dva prípady v krajine zaregistrované 13. marca. Na druhý deň ich už bolo osem v štyroch rôznych regiónoch. Toľko vládne údaje. Už v tom čase však obyvatelia z juhu krajiny spomínajú na tichú paniku v jednej z nemocníc, v ktorej začali seniori vo veľkom podliehať akémusi neznámemu typu chrípky s dramatickými respiračnými problémami a so smrteľnými následkami. Jedna z respondentiek vzala v obavách z nemocnice svojho staručkého otca. Spolubývajúci z jeho nemocničnej izby sú dnes mŕtvi. V nemocnici nemali ani len pitnú vodu a elektrinu. Rúška či ochranné prostriedky tam nenosili ani zdravotníci.

Venezuelská vláda napriek tomu ešte na začiatku marca sebavedomo tvrdila, že ich socialistický zdravotný systém a strážcovia hraníc vírus do krajiny nevpustia. Už o dva týždne bol v celej krajine vyhlásený lockdown, nefungovalo zásobovanie jedlom, pitnou vodou ani plynom na varenie.

Uzavreli sa hranice s okolitým svetom, cez ktoré sa dovtedy vozil aspoň základný tovar a potraviny. Hladujúci ľudia sa ocitli v izolácii vlastných domovov. V nemocniciach, ktoré boli bez základných liekov a prístrojov už pred epidémiou, navyše nemá kto pracovať – viac ako 50 percent lekárov z krajiny utieklo, kým sa ešte dalo.

Caracas, Venezuela, jún 2020. Foto – TASR/AP

V apríli 2020 vo Venezuele – v krajine s jednými z najväčších zásob ropy na svete – už nie je dostatok pohonných hmôt ani len na distribúciu potravín. Zúfalí ľudia rabujú zavreté supermarkety a armáda odpovedá streľbou.

Na sociálnych sieťach sa šíria

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kríza vo Venezuele

Svet

Teraz najčítanejšie