Láska v čase po korone
Ako hovoril malý princ, dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.
Do úvah o tom, ako môže Európa vyzerať po koronakríze, zazneli u našich susedov tóny, ktoré k starostiam o budúcnosť dodávajú ďalší rozmer.
Keď sa Exupéryho malý princ lúčil s líškou, ktorá chcela, aby si ju skrotil, prezradila mu svoje tajomstvo. „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Nevdojak som si na to spomenul preto, lebo aj autor prejavu k výročiu Trianonu konštatoval, že aby bolo možné dovidieť ďalej, treba sa pozerať nie očami, ale srdcom.
Viktor Orbán hovoril na maďarsko-slovenských hraniciach v Sátoraljaújhelyi o maďarskej kalvárii, o krížovej ceste, ktorú treba prekonať: „Musíme sa dostať nahor, odkiaľ uzrieme budúcnosť. Horizonty dejín pre Maďarov sa nachádzajú vo výšinách tisícročí.“ Z týchto výšok vidno, že zatiaľ čo stovky iných národov kočujúcich po rozsiahlych stepiach sa strácajú, „my Maďari ani nezmizneme, ani sa nestratíme, ale obkľúčení latinskými, germánskymi a slovanskými národmi, zachovávajúc naše osobitné kvality, sme založili vlasť. (…) Útokom západných ríš sme pravidelne odolali. Zo zničujúcich rán východných pohanov sme sa zotavili. (…) Bránu 20. storočia sme prekročili ako partnerský národ jednej veľkej európskej ríše“.
Potom však prišiel Trianon:
