Medzi právom a kultúrno-etickou otázkou je rozdiel
Nediskriminovanie ľudí pre ich sexuálnu orientáciu nie je iba kultúrno-etická otázka, ale právo, ktoré patrí každému človeku.
Autorka je bývalá ombudsmanka
Nielen v Európskej únii, aj v Spojených štátoch amerických uznávajú, že právo je právo a kultúrno-etické otázky sú kultúrno-etické otázky. Právo nebyť diskriminovaný z dôvodu inej sexuálnej orientácie, než akú má väčšina ľudí, je základné právo človeka. Nie je to iba kultúrno-etická otázka, ktorá rozdeľuje alebo, naopak, spája spoločnosť. Právny štát nemá úniku pred povinnosťou ochraňovať základné práva a slobody každého človeka. Túto svoju povinnosť neobíde tým, že ľudské právo premenuje na kultúrno-etickú otázku.
Práva a povinnosti ustanovené právnym poriadkom sa vzťahujú na všetkých rovnako.
Právo nebyť diskriminovaný, právo na rovnaké zaobchádzanie, právo na rodinný život, právo na ochranu súkromia a z nich vyplývajúce právo na akceptáciu a ochranu každej rodiny a rodinného života zo strany štátu a právo byť si rovný pred zákonom. To nie sú iba kultúrno-etické otázky. Sú to práva, ktoré patria každému človeku. Náš, podľa ústavy demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, je garantom týchto práv.
Takto je v ústave ustanovený náš štát, taká je jeho pozícia a taká má byť aj pozícia jeho reprezentantov, ktorú majú vo svojej verejnej činnosti presadzovať.
To, ako bude postupovať reprezentant nášho štátu vo svojom osobnom živote, závisí od jeho vnútorného kultúrno-etického nastavenia, teda je to jeho osobná vec. V osobnom
