Na smútočné oznámenie napísali, že zomrela otcova drahá dcéra. Ten ju predtým brutálne zavraždil
Smrť Rominy Ašráfíovej sa pokúsili využiť aj iránski konzervatívci, ale najväčšieho poníženia a zneužitia po smrti sa jej dostalo od vlastnej rodiny.
Keby tento mesiac prijatý iránsky zákon na ochranu mladistvých platil už v máji, mohla by 14-ročná Romina Ašráfíová teoreticky ešte žiť. Bolo to však celé úplne naopak. Zákon prijali až po tom, čo krajinou otriasol prípad tejto tínedžerky, ktorej v spánku otec odťal hlavu kosákom za to, že utiekla z domu so svojím podstatne starším (podľa niektorých zdrojov mal 29, podľa iných 35 rokov) priateľom. Potom sa sám prihlásil na polícii.
Experti však vystríhajú, že hoci prijatie zákona je istým posunom, nemusí vždy dôjsť k jeho aplikácii a je riziko, že hlavne v odľahlých oblastiach preváži zvykové právo. To sa spolu s patriarchálnym nastavením spoločnosti, širokou akceptáciou detských neviest a predstavou o tom, že žena je majetkom muža, podieľalo aj na rozhodnutiach a konaní aktérov tohto tragického príbehu.
Navyše, už vtedajší právny rámec mohol dievčinu uchrániť, ale nikto ho nevyužil. Opakovane sa totiž sťažovala na otcovo vyčíňanie a prosila policajtov, aby ju po úteku nevrátili domov, lebo sa obáva o život. Aj z toho je zrejmé, že ak si literu zákona neosvoja tí, čo by mali dbať na jeho dodržiavanie, nič sa nezmení.
Inak to ani nemohlo dopadnúť
Rominin prípad je klasickým príkladom „vraždy zo cti“, či ešte presnejšie
